Zastavenie starých exekúcií "exekučná amnestia" od 1.1.2020

Autor: Rudolf Trbušek | 28.6.2019 o 19:48 | (upravené 31.7.2019 o 21:29) Karma článku: 5,16 | Prečítané:  3075x

Horúce leto nám začalo a mnohí dlžníci sa môžu začať tešiť na budúcoročnú dovolenku bez exekúcií. Horúco však bude aj exekútorom a oprávneným aby včas postíhali všetky povinnosti ktoré im vyplývajú z novo prijatej zákonnej úpravy.

Množstvo úvah ohľadom jedného z veľkých problémov našej justície a to starých exekúcií zdá sa po rokoch konečne našiel riešenie. V stredu 26.6.2019 schválili poslanci v NRSR zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorým sa určujú pravidlá pre ukončenie exekúcií začatých pred 1.4.2017, tzv. staré exekúcie. Štatistiky hovoria, že  v SR je viac ako 3 milióny exekúcií (na prvý pohľad polovica občanov SR, avšak sú ľudia, ktorí nemajú exekúcie žiadne a sú zase osoby, ktoré ich majú kľudne  aj desiatky) pričom veľká väčšina z tohto množstva sú zrovna tie exekúcie, ktoré začali pred 1.4.2017. Početnosť starých exekúcií, ktorými sa musia zaoberať súdy a exekútori bola natoľko veľká, že sa s tým muselo niečo začať robiť.

Zástanci zákona hovoria, že je  dobre, že sme sa konečne pohli smerom k odbremeneniu súdov od návalu starých vecí. Zároveň poukazujú na skutočnosť, že sa len zosúlaďuje stav starých exekúcií s novými exekúciami, pri ktorých v súčasnosti platia pravidlá pre ukončovanie exekúcií za predpokladu, ak nedôjde k vymoženiu pohľadávky v zákonom určených lehotách (§ 61n Exekučného poriadku od 1.4.2017 - 5 rokov FO, 2,5 roku PO).

Odporci však tvrdia, že zastavenie starých exekúcií nikomu nepomôže, nakoľko sa dlžníci nezbavujú dlhov, keďže sa nejedná o ich odpustenie - amnestiu. Nepomôže sa ani štátu ani iným oprávneným, ktorí budú musieť zaplatiť milióny eur exekútorom na trovách zastavených exekúcií. Podľa odporcov ako aj niektorých súdnych exekútorov by sa malo zefektívniť už skôr zavedené oddlžovacie konanie v zmysle zákona o konkurze (7/2005 Z.z.).

Poďme sa teda pozrieť, čo vyplýva zo schváleného znenia zákona  o ukončení niektorých exekučných konaní pre jednotlivých zainteresovaných.

Ktorých exekúcií sa zastavenie týka?

Na začiatku je potrebné podotknúť, že zastavovať sa nebudú všetky exekúcie ako napr. vymáhanie výživného alebo nepeňažných plnení. Zastavenie sa však bude týkať takmer všetkých „bežných exekúcií“ v ktorých sa vymáha peňažné plnenie.

Zákon vymedzuje dve základné skupiny exekúcií, ktorých sa bude zastavenie týkať. Rozhodným kritériom pre posúdenie zastavenie bude určitá právna skutočnosť, ktorá nastala u povinného.

A) Prvou skupinou zastavovaných exekúcií budú také exekúcie, pri ktorých nastala situácia - skutočnosť pre ktorú nie je možné pokračovať v exekučnom konaní. Ide o absolútne dôvody zastavenia exekúcie ako je úmrtie povinného bez právneho nástupcu, zánik povinného PO bez právneho nástupcu, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným. Pri tejto skupine exekúcií dôjde zo zákona k zastaveniu exekúcie 1.1.2020, ak došlo k jednej z vyššie uvedených skutočností pred týmto dátumom, alebo dňom kedy nastala uvedená skutočnosť, ak k nej došlo po účinnosti zákona.

B) Druhou skupinou zastavovaných exekúcií budú exekúcie zastavované z dôvodu uplynutia tzv. rozhodného obdobia. Jedná sa v podstate o dôvod zastavenia nemajetnosť povinného – lenže zistenú exekútorom v určitom časovom rámci nazvanom rozhodné obdobie. Ak exekútor nedokázal vymôcť pohľadávku pre oprávneného pre nedostatok alebo absenciu vedomosti exekútora o exekvovateľom majetku – dôjde k zastaveniu exekúcie 1.1.2020 v prípadoch ak exekúcia bola vedená dlhšie ako 5 rokov. Na rozdiel od prvej skupiny dôvodov je tento dôvod zastavenia len relatívny. Zákon totiž určuje výnimky, kedy sa bude predlžovať tzv. rozhodné obdobie. Ide napr. o čas kedy súd rozhoduje o námietkach proti exekúcii, zastavení starej exekúcie, schválení rozvrhu výťažku atď.

Stretol som sa s viacerými článkami v médiách, ktoré hovorili, že sa zastavenie týka len pohľadávok vymáhaných verejnými inštitúciami. Tieto články však nezodpovedajú schválenému zneniu zákona, nakoľko ten neurčuje osobu oprávneného a ani charakter pohľadávky ako kritérium pre určenie pôsobnosti tohto zákona.

Nový zákon určuje pravidlo, že budú zastavené exekúcie pri ktorých nebolo za posledných 18 mesiacov vymožených aspoň 15 €.  Bolo prijaté pravidlo, že exekúcie sa zastavia voči dlžníkom, ktorí nič neplatili – ale dlžníci, ktorí splácali aspoň časť dlžnej sumy, budú musieť splácať svoj dlh v exekúcii naďalej. Zákonodarca takto odkazuje ľudom, že je výhodnejšie nezaplatiť exekútorovi dobrovolne nič – lebo len vtedy sa môže dlžník zbaviť starej exekúcie.

Príklad: Ak je dlžníkom dôchodca s malým dôchodkom z ktorého mu ani Sociálna poisťovňa nemôže pre exekútora zraziť čiastku  pre vymoženie dlžnej sumy a takýto dôchodca dobrovolne splácal exekútorovi napr. 1 € mesačne, jeho exekúcia nebude zastavená do času, kým sa nerozhodne dobrovolne neplatiť exekútorovi.  Naproti tomu, iný dlžník , dôchodca v rovnakej majetkovej situácii, ktorý dobrovolne neplatil nič,  bude mať exekúciu zastavenú hneď.

Zastavené budú exekúcie, ktorých dlžníci nič nemajú. Lepšie povedané nemajú peniaze, alebo majetok, ktorý by dokázal exekútor jednoducho speňažiť. Prijatý zákon totiž zastavuje aj exekúcie inak majetných dlžníkov, ktorých majetok však z určitého dôvodu nie je možné jednoducho speňažiť.

Príklad: Dlžník má byt vo výlučnom vlastníctve v ktorom býva v hodnote 70 000 €. Má však na ňom vedených množstvo tiarch a ak nemá iný exekvovateľný majetok, tak aj exekúcia vedená na takéhoto dlžníka, ktorého majetok dosahuje desiatky tisíc bude zastavená pre „nemajetnosť“. Za nemajetnosť je totiž považovaný aj stav, kedy exekútor nie je schopný alebo ochotný speňažovať majetok dlžníka. 

Príklad 2: Dlžník s bytom vyššie uvedeného prípadu má prvého exekútora podľa poradia EZP zapísaného na liste vlastníctva s pohľadávkou 700 €. V zmysle § 63 ods. 2 Exekučného poriadku nemôže exekútor takúto nehnuteľnosť predať, nakoľko nie je hodnota pohľadávky minimálne  2000 €. Z tohto dôvodu vznikajú v katastri nehnuteľností množstvá zápisov záložných práv, ktoré nebudú nikdy realizované a blokujú do určitej miery výkon záložného práva veriteľov s nižším poradím. 

Koľko bude stáť zastavenie exekúcií?

Zákon určuje, že oprávnený v exekúcii zaplatí paušálne trovy exekútora vo výške 35 € (plus 7 € DPH). Keď by bolo zastavených len 1 milión exekúcií, tak je to príjem 35 000 000 € pre exekútorov. Je pravdou, že exekútori by mali mať zaplatené za svoju prácu a preto je zarážajúci fakt, že rovnakú paušálnu odplatu dostane exekútor, ktorý za 10 rokov neurobil nič pre vymoženie exekúcie, ako aj exekútor, ktorý sa snažil vymôcť pohľadávku, mal náklady spojené s vymáhaním, avšak nevymohol pre oprávneného nič pre faktickú nemajetnosť dlžníka. Aj tu však bohužiaľ zvíťazil princíp lepšieho ohodnotenia nič-nerobenia na úkor poctivej práce*.

**Príklad, kedy exekútor nič navyše robiť nebude - Ak má exekútor vymôcť pohľadávku pre oprávneného napr. 50 € je jeho odmena stanovená na 20 % z vymoženej sumy (10 €). Ak však nič robiť nebude a nevymôže pohľadávku vôbec - tak po 5 rokoch dostane paušálnu odplatu od oprávneného vo výške 60 €. Je zrejmé, že exekútori ako každý iný podnikateľ nebude robiť nič, keď za ničnerobenie dostane viac ako za vykázanú činnosť.V takejto situácii sa ako trochu nesprávne javí, že exekútor je jediný subjekt, ktorý bude rozhodovať o tom , či dlžník niečo má alebo nemá a napokon sám zastaví exekúciu. Pokiaľ bude jeho odmena menšia za prácu ako za ničnerobenie, bude ťažké mať dôveru v jeho objektivitu a snahu o skutočné zistenie majetkových pomerov povinného.

Povinnosť úhrady trov starých exekúcií bol jedným z nosných problémov témy zastavenia starých exekúcií. Za normálnych okolností platí trovy exekúcie povinný. Keď však nastanú zákonom predvídané skutočnosti má povinnosť platiť trovy oprávnený – teda osoba v prospech ktorej je exekúcia vedená.

Povinnosť platenia trov oprávneným v exekúcii namiesto povinného tu bola vždy. Dopĺňali sa však dôvody, pre ktoré bol oprávnený zaviazaný ich platiť. Pri podanom návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným bol oprávnený zaviazaný  na úhradu trov exekúcie. Ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného – platí oprávnený trovy v exekúciách začatých od roku 2002. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (OdK) oprávnený platí trovy exekúcií začatých od roku 2012. Zákonom takto boli definované výnimky, kedy pri nevymožení pohľadávky od povinného súd nemohol priznať náhradu trov exekútorovi ani voči oprávnenému Exekútori pracovali de facto pro bono. Tieto výnimky (nemajetnosť v exe do 2002, KNK v exe do 2012, preklúzia práva) súčasný zákon ruší od budúceho roku stanovením paušálnej odmeny a exekútor dostane zaplatené od oprávneného aj za ukončené exekúcie, pri ktorých by za aktuálneho právneho stavu pri ich ukončení nedostal nič. 

Podľa novej právnej úpravy si oprávnený zaplatí za všetky tieto situácie v ktorých sa ocitol povinný, bez toho aby ich spôsobil oprávnený. Otázkou na mieste bolo, či by tieto trovy nemal namiesto oprávneného platiť štát.  No keďže hospodárenie s vyrovnaným rozpočtom sa začína rozchádzať s realitou a urobiť ešte väčšiu dieru do štátneho rozpočtu bolo v danej situácii bolo pre štát už asi neprípustné padlo rozhodnutie, že si takéto trovy zaplatí oprávnený.

Oprávnení – vrátane štátu,  môžu byť teda aspoň radi, že výška trov bola určená na vyššie uvedených 35 €. Veď pre porovnanie paušálne trovy v nových exekúciách sú 60 € plus DPH.  Pre oprávnených s veľkým množstvom exekúcií to bude určitá ekonomická záťaž – avšak na druhej strane je pravdou, že očakávať, že bude platiť dlžník v exekúcii, ktorá beží už 15 rokov je asi nereálne. A odkladanie platenia trov exekúcie do "nekonečna" pre čakanie na to , kým sa povinný dostane do dôchodku, alebo niečo zdedí nebolo pre exekútorov tiež žiadúce. Je však všeobecne známou skutočnosťou, že určití exekútori si vyčísľovali trovy v rozpore so zákonom a dokázali  z niekoľko 10 € pohľadávky urobiť trovy exekúcie aj stovky eur bez toho, aby oprávnenému vymohli čo i len euro.

Zároveň však platí pravidlo, že si exekútor môže ponechať už vymožené trovy exekučného konania pred účinnosťou zákona.

Príklad: Exekútor vymohol z pôvodnej pohľadávky 1 000 € sumu 200 €. V takom prípade si mal exekútor možnosť ponechať 24 % výťažku (48 €) a zvyšok musí použiť na úhradu pohľadávky a odviesť oprávnenému (152 €).

Schválený zákon počíta s tým, že sa priamo zo zákona zastavia exekúcie a samotní exekútori budú robiť úkony k ich ukončeniu. Odbremenia sa tým v značnom rozsahu súdy, ktoré budú rozhodovať len o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdom ostane možnosť rozhodovať o zastavení exekúcie, odklade exekúcie, udelení príklepu a iných skutočnostiach určených v § 4 ods. 2 zákona.

Poznámka dôležité pre oprávneného! : Stará exekúcia nebude zastavená pre nemajetnosť, kým neuplynie tzv. rozhodná doba. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie napr. pre podnet exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného sa však rozhodná doba predlžuje o dobu tohto rozhodovania a potom ešte o 12 mesiacov. Ak teda exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s návrhom na priznanie neúmerne vysokých trov - bude o takomto návrhu rozhodovať súd. Ak uzná ako odôvodnené uplatnené trovy (v praxi sa stáva - veď aj VSÚ sú len ľudia, ktorí robia chyby), tak ich exekútorovi prizná a oprávneného zaviaže na ich úhradu. Oprávnený sa však môže vyhnúť plateniu týchto trov za predpokladu, že podá sám návrh na zastavenie exekúcie. V takom prípade totiž exekúcia bude zastavená priamo zo zákona (§ 2 ods. 1 písm. c), exekútor si bude môcť uplatniť náhradu trov v upovedomení o zastavení exekúcie, avšak už len vo výške 35 €.

Otázka ústavnosti výšky trov exekúcie zastavenej po 1.1.2020 ?

Novoprijatý zákon v ustanovení § 6 ods. 1 konštatuje, že si exekútor ponechá trovy už vymožené a ďalej má nárok už len na paušálnu odmenu vo výške 35 €. Zároveň je zdôraznené, že na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete,nemá exekútor nárok. Určitá polemika o výške trov môže vzniknúť, keď bude súd určovať výšku trov pri exekúciách, ktoré bude zastavovať podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (pre nemajetnosť povinného) na základe skôr podaného podnetu súdneho exekútora po 1.1.2020 za predpokladu, že si uplatnil exekútor vyššie trovy ako je zákonom určených 35 €. Mal by súd priznať exekútorovi trovy vyššie, alebo len vo výške 35 €? Zdanlivo sa riešenie tejto otázky  nachádza v záverečných a prechodných ustanoveniach zákona. 

§ 6 zákona č. 233/2019 Z.z. - určuje, že exekútor nemá nárok na nové trovy exekúcie nad sumu 35 €§ 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. znie: "Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok" a § 233a Exekučného poriadku stanovuje, že "Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje zákon č. 233/2019 Z.z. 

Riešenie 1 (prednosť zákona č. 233/2019 Z.z. pred EP):  EP hovorí (§ 233a), že na ukončenie starých exekúcií sa použije zákon o ukončení exekúcií a tento zákon určuje v § 10 ods. 1 prednosť ustanovení zákona o ukončení exekúcií pred exekučným poriadkom v prípadoch odlišných od exekučného poriadku. Ak teda osobitný predpis, ktorý má prednosť pred ustanoveniami EP stanovuje (§6 ods. 1), že výška trov exekútora môže byť jedine 35 €, je zrejmé, že súd po 1.1.2020 bude môcť priznať trovy len vo výške 35 €. 

Riešenie 2: (prednosť EP pred zákonom č. 233/2019 Z.z.):  Určité prechodné ustanovenia v EP  určujú použitie doterajších právnych predpisov pre dokončenie začatých exekúcií v skoršom období. Napr. § 235 ods. 2  EP (exekúcie do roku 2002), resp. § 243b EP (exekúcie začaté do 1.11.2013) alebo § 243h ods. 1 (exekúcie do 1.4.2017). Exekučné konania začaté pred týmito dátumami sa majú dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Nemôžeme teda použiť zákonné ustanovenie limitujúce trovy exekúcie na 35 €, ktoré bude účinné od 1.1.2020, nakoľko samotný EP v prechodných ustanoveniach v rokoch 2002 a 2013, resp. 2017 vylúčil aplikáciu neskôr prijatej právnej úpravy pre prípady týchto exekúcií. Trovy prípadne zastavených exekučných konaní musia byť určené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. V opačnom prípade (podľa názoru niektorých exekútorov dôjde k porušeniu ich ústavných práv na vlastníctvo majetku ...) *

Riešenie 1 načrtnuté vyššie pre svoju jednoduchosť bude príťažlivé pre VSÚ a sudcov, nakoľko im zjednoduší prácu s prepočítavaním uplatnených trov súdnych exekútorov a jeho uplatnenia sa budú dožadovať aj oprávnení. Riešenie 2 budú preferovať exekútori, keďže im zabezpečí väčší príjem no zároveň v náznaku pootvára načrtnutú otázku ústavnosti trov i samotného zastavenia exekúcií na základe  zákona č. 233/2019 Z.z. Keďže súdy dokážu vytvárať v identických veciach absolútne protikladné rozhodnutia, bude zaujímavé sledovať, ktorý druh argumentácie zvíťazí a aká bude výška priznávaných trov súdmi v takýchto prípadoch.  

* Zastavenie starých exekúcií vo forme ústavného zákona by preventívne riešilo viacero budúcich prípadných problémov (ústavných sťažností) spojených s ukončením starých exekúcií. Tam by bola daná jednoznačne prednosť nového ústavného zákona a trovy starej exekúcie vo výške 35 € by boli dané do súladu s Ústavou. Keďže nakoniec bolo zastavenie exekúcií určené "len obyčajným zákonom" otázka ich súladu s Ústavou ostala otvorená.  

Exekútor po zastavení exekúcie bude povinný v lehote 180 dní od účinnosti zákona 1.1.2020 (resp. 120 dní od zastavenia exekúcie, ak nastala skutočnosť rozhodná pre zastavenie exekúcie po účinnosti zákona) doručiť oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie v ktorom si môže exekútor uplatniť náhradu trov 35 € od oprávneného.

Proti doručenému upovedomeniu môže dať oprávnený námietky v lehote 30 dní o ktorých bude rozhodovať súd. Ak oprávnený nepodá námietky, bude zastavená exekúcia ukončená. 

Zákon stanovuje v § 6 ods. 4 dve situácie kedy exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov:

  1. oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty
  2. ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií**

**§ 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.

§ 243j Exekučného poriadku. V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

Tu je potrebné podotknúť, že zákonodarca určil, že sú prípady, kedy nebude mať exekútor nárok ani na 35 €. Sú to prípady, keď exekútor nesleduje aktuálny stav svojich exekúcií - dlžníkov a „prepasie“ lehotu na doručenie upovedomenia o zastavení exekúcie oprávnenému, alebo v druhom prípade, kedy v minulosti exekútor nezapísal exekúciu do CRE, alebo jeho  predchodca.

Nové návrhy na exekúciu - tzv. REPODAJ

Návrh tohto  zákona nepočíta s odpúšťaním dlhov. Na to je určený inštitút oddlženia. Ak sa oprávnený domnieva, že v krátkej budúcnosti (5 rokov) bude mať jeho povinný nejaký exekvovateľný majetok a nebude oddĺžený (*od roku 2017 bolo oddlžených vyše 26 000 dlžníkov FO) – môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie podľa pravidiel pre nové exekúcie pri zachovaní premlčacích lehôt. Bude však musieť zaplatiť súdny poplatok za vydanie poverenia a v prípade neúspechu zaplatí na konci ďalších 60 € + DPH ako trovy tejto druhej exekúcie.

Formálne sa teda nejedná o amnestiu ale faktický dôsledok by mal byť taký, že si oprávnený 2x rozmyslí, či podá opätovne exekúciu na dlžníka, ktorého exekúcia bola zastavená „pre nemajetnosť“. Repodávať sa však s najväčšou pravdepodobnosťou budú exekúcie, kde existovalo nejaké zabezpečenie – napr. bolo zriadené na nehnuteľnosti exekučné záložné právo. Tu si však treba dať pozor na zachovanie zákonných lehôt. Jedna vec je, že zákon určuje 1 ročnú lehotu na podanie nového návrhu na exekúciu v zmysle § 9 ods. 2 pre zachovanie premlčania pohľadávky, avšak iná a podstatne kratšia lehota je tu pre zachovanie EZP a iných zabezpečení. Vo všeobecnosti zákon nestanovuje lehotu na podanie nového návrhu na exekúciu. Nie je možné vylúčiť, že oprávnený pristúpi k vypracovaniu nového návrhu napr. za 2-3 roky. Oprávnený síce riskuje vznesenie námietky premlčania od povinného, no na druhej strane si môže počkať na lepšiu finančnú situáciu povinného, ktorý sa môže medzičasom zamestnať, alebo niečo zdedí.

Pozn. dôležité pre oprávneného: 

Zákon hovorí o zachovaní úkonov smerujúcich k zabezpečeniu pohľadávky (napr. EZP) ak mu oprávnený  osvedčí do 30 dní od ukončenia exekúcie, že podal nový návrh na exekúciu. V opačnom prípade exekútor bezodkladne po uplynutí 30 dní od oznámenia podľa odseku 3 zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii.

Niektoré legislatívne nedostatky v súvislosti s novými návrhmi na exekúciu, ktoré vyrieši až prax:

1. K novému návrhu na exekúciu musí povinný priložiť upovedomenie o zastavení exekúcie. Zo schváleného znenia zákona nie je zrejmé, od ktorého okamžiku má oprávnený možnosť podať nový návrh na exekúciu? V momente doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie oprávnenému totiž pôvodná exekúcia nie je ukončená, avšak už je zastavená. Podanie návrhu na exekúciu pred ukončením pôvodnej exekúcie by teoreticky mohlo byť dôvodom pre nevyhovenie novému návrhu na vykonanie exekúcie pre porušenie zásady ne bis in idem. Oprávnený tak bude pravdepodobne čakať na doručenie oznámenia o ukončení exekúcie od súdneho exekútora podľa § 8 ods. 3. Zákon však neurčuje žiadnu lehotu pre exekútora pre doručenie tohto oznámenia.

2. Zákon neurčuje akým spôsobom má oprávnený pôvodnému exekútorovi osvedčiť, že podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Bude stačiť obyčajné oznámenie, že bol opätovný návrh podaný, alebo bude potrebné nejakým spôsobom aj podanie návrhu preukazovať súdnemu exekútorovi? V prípade ak oprávnený oznámi pôvodnému exekútorovi podanie opätovného návrhu v zákonnej lehote, avšak osvedčí túto skutočnosť až po uplynutí 30 dňovej lehoty, ale pred tým, ako exekútor zruší zabezpečenia - bude mať povinnosť exekútor zrušiť zabezpečenie (EZP), alebo ich ponechá?

3. Oprávnený pri repodaji musí zaplatiť súdny poplatok za vydanie poverenia. Keď oprávnený viedol viacero exekúcií voči rovnakému povinnému - zdalo by sa logické, keby bolo možné v snahe ušetriť si prácu a peniaze - podanie jedného návrhu na vykonanie exekúcie na viac pôvodných pohľadávok (exekúcii). V zásade zákon takúto vec nezakazuje, bude však otázne, či oprávnený bude mať všetky exekúcie od rôznych exekútorov ukončené v rovnakom čase, aby uvedené mohol vykonať (resp. či bude mať všetky upovedomenia o zastavení exekúcie)?

4. Zákon nerieši akým spôsobom sa budú evidovať prenesené záložné práva zo starej exekúcie na novú exekúciu a nového exekútora. Ostanú na LV pôvodné zápisy EZP v pôvodnom poradí, alebo sa zmenia tak, že bude kataster uvádzať u nich uvádzať nového exekútora? Ak sa budú meniť údaje na LV a prepisovať na nových exekútorov bude to na základe návrhu nového exekútora?

Zastavenie exekúcií vs. oddlženie v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.

Pre samotného dlžníka prináša nový zákon možnosť ako sa rýchlo a hlavne bezprácne zbaví svojich bežiacich exekúcií. Pri troche šťastia a množstve dlžníkov, ktorých budú musieť oprávnení riešiť na budúci rok opomenie oprávnený podať nový návrh na exekúciu na tohto dlžníka (alebo si to jednoducho rozmyslí, ak nebude mať istotu, že bude úspešný v druhej exekúcií) a povinný bude bez exekúcie. Pohľadávka oprávneného však bude existovať naďalej – no nebude ju mať ako vymôcť od povinného, takže ju pravdepodobne odpíše z účtovníctva ako nevymožiťeľnú.

Pre dlžníka je to na prvý pohľad dobré riešenie situácie. Avšak pri oddlžení by sa stali nevymáhateľné všetky jeho pohľadávky a nie len tie, ktoré boli už uplatnené v exekúcii. Nevymáhateľné by sa stali aj pohľadávky uplatnené v nových exekúciách (začatých od 1.4.2017) a nehrozilo by povinnému, že na neho oprávnený podá po skončení starej exekúciu novú exekúciu podľa tohto zákona.

Čiže pre určitú skupinu dlžníkov bude oddlženie formou konkurzu (splátkového kalendára) prostredníctvom Centra právnej pomoci stále lepšie riešenie ako sa „zbaviť veriteľov“. Kto chce vedieť viac o oddlžení formou konkurzu môže pozrieť tieto moje predchádzajúce blogy:

https://trbusek.blog.sme.sk/c/449988/osobny-bankrot-prve-ziadosti-a-prve-problemy.htmlhttps://trbusek.blog.sme.sk/c/429068/exekucna-imunita-2-oddlzenie.html

Niektoré problémy na ktoré som v týchto článkoch poukazoval už boli možno odstránené, keďže konkurzy FO sa nám rozbehli celkom vo veľkom rozsahu a od roku 2017 bolo oddžených už viac ako 26 000 osôb. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že už problémom nie sú ani dlhé čakacie lehoty na CPP ako v minulosti pre klientov žiadajúcich o oddlženie.

Koľko ľudí ešte čaká na oddlženie? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, ak by však merítkom pre určenie okruhu osôb mala byť chudoba, tak je to podľa štatistík v SR ešte nejakých 600 tisíc osôb (s hranicou príjmu do 360 € mesačne). Viacerí veritelia, inkasné spoločnosti i advokáti poukazujú na skutočnosť, že oddlženie v jeho nastavenej súčasnej podobe je zneužívané, podporujúce morálny hazard obyvateľov a nie každý oddlžený spĺňa podmienky zákonom nastavené. Keby sa rozhodla len polovica  týchto  občanov, že sa oddlžia, tak by ich štát oddlžoval pri súčasnom tempe minimálne 20 rokov!

V tejto súvislosti je celkom zaujímavé že dôsledkom zrýchleného počtu vybavovania podnetov na CPP a vyššieho počtu oddlžených osôb je zvýšený nápor na preťažené exekučné súdy v súvislosti so zastavovaním exekučných konaní z dôvodu oddlženia FO ( podľa § 167f zákona č. 7/2005 Z.z. pri oddlžení ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka). Prijatý zákon sa s týmto zvýšeným náporom vysporiadava spôsobom, ktorý odbremení súdy, nakoľko všetky exekúcie dlžníkov oddlžených do 31.12.2019, ktoré nestihnú „preťažené súdy“ právoplatne zastaviť do konca roka 2019, budú podľa § 167f zastavené zo zákona hneď 1.1.2020 (§ 2 ods. 1 písm. d).

Poznámka (právny problém): Podľa môjho názoru budú pracovníci súdov vystavení nutkaniu nezastavovania exekúcií okamžite z  dôvodu, že vedia, že od 1.1.2020 budú exekúcie zastavené priamo zo zákona a bez ich práce. Ak by sa aj súdy rozhodli vydávať uznesenia o zastavení exekúcie tesne pred 1.1.2020 vystavia sa nasledovnému právnemu problému.  Napr. súd vydá uznesenie o zastavení exekúcie pre vyhlásený konkurz na povinného 1.12.2019, ktoré doručí oprávnenému – a oprávnený podá opravný prostriedok. Kým stihne rozhodnúť odvolací súd o odvolaní, bude už rok 2020 a táto exekúcia už bude zo zákona zastavená. Čo potom bude robiť súd s vydaným uznesením, ktoré nikdy nemôže nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko sa predsa nemôže rozhodovať o zastavení niečoho, čo už bude zastavené.  

Pre preťažené súdy bude lepšie počkať na nový rok a na to, aby si exekútori sami ukončili exekúcie tým, že vydajú sami upovedomenia o zastavení exekúcie a doručia  ich oprávneným. (** Keďže ide o zastavenie zo zákona podľa (§ 2 ods. 1 písm. d) nebude sa tu uplatňovať predlženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) pre rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie, nakoľko toto platí len pre zastavenia podľa (§ 2 ods. 1 písm. a), kedy je dôvodom zastavenia uplynutie rozhodnej doby („nemajetnosť“). Pri oddlženiach po 1.1.2020 už táto dvojkoľajnosť rozhodovania o zastavení exekúcie nebude existovať, keďže exekúcie budú zastavené zo zákona a ukončí si ich sám exekútor postupom určeným zákonom.

Dôležité pre všetkých účastníkov: Rovnaký problém s rozdvojenou úpravou spojenou so zastavovaním exekúcii bude okrem prípadov zastavenia z dôvodu konkurzu aj pri zastavení exekúcie pre úmrtie povinného bez právneho nástupcu, alebo výmazu povinného z obchodného registra. Dôvodom problému budú ako vždy peniaze. Pre exekútorov, ktorí budú chcieť mať vyššie priznané trovy napr. 100 € plus DPH, bude výhodnejšie tlačiť na súd, aby vydal právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie a priznal mu trovy pred 1.1.2020. Pre oprávneného bude výhodnejšie robiť obštrukcie súdu pri zastavovaní exekúcií a tlačiť priebeh exekúcie do roku 2020, kedy zaplatí len 35 € súdnemu exekútorovi. Pracovníkom súdu môže byť tento spor (exekútor – oprávnený) v podstate ukradnutý, teda ak nebudú niečím motivovaní k práci, ktorú robiť nemusia. Keď sa toľko hovorí o preťaženosti exekučných súdov, že na zvládnutie problému musel byť prijatý zákon, ktorý ich odbremení, dalo by sa predpokladať, že pred koncom roka 2019 neuvidíme zvýšenú aktivitu súdov pri zastavovaní exekúcií. Potom by totiž strácal trochu zmysel hlavný argument pre prijatie tohto zákona. No nechajme sa prekvapiť.

V tabuľke nižšie je uvedený prehľad zákonných povinností účastníkov exekučného konania spojených s prijatím zákona.

procesust. §kto lehota
exekúcia sa zastavuje (napr. OdK, zánik PO..)2zákon1.1.2020 a neskôr
exekúcia sa zastavuje (uplynutie rozh.doby)3zákon5 rokov od doručenia poverenia exekútorovi
upovedomenie o zastavení exekúcie oprávnenému5exekútor180 dní, 120 dní od zastavenia exekúcie
námietky proti upovedomeniu7 ods. 1oprávnený30 dní od doručenia upovedomenia
predloženie námietok súdu7 ods. 2exekútor30 dní od doručenia námietok
doručenie upovedomenia  súdu7 ods. 2exekútor30 dní od lehoty na podanie námietok
rozhodnutie o námietkach7 ods. 3súd - VSÚbez lehoty
sťažnosť proti rozhodnutiu o námietkach242 CSPoprávnený15 dní od doručenia
rozhodnutie o sťažnosti proti námietkam súd - sudcabez lehoty
ukončenie exekúcie 8 ods. 1zákonprávoplatnosťou uznesenia súdu (zamietnutie, odmietnutie námietok)
dňom doručenia upovedomenia súdu, ak neboli námietky podané
oznámenie ukončenia exekúcie  oprávnenému8 ods. 3exekútorbez lehoty
zrušenie zabezpečenia (napr. výmaz ZP z LV) exekútorbezodkladne po uplynutí 30 dní od oznámenia, ak nebolo osvedčené podanie opätovného návrhu
úhrada paušálnych trov6 ods. 3oprávnený60 dní od ukončenia ex. konania
opätovný návrh ("repodaj") * elektronicky na OS BB podľa pravidiel EP účinných od 1.4.20178 ods. 4oprávnený30 dní od ukončenia exekúcie pre zachovanie zabezpečenia 
9 ods. 21 rok od ukončenia exekúcie pre zabránenie premlčaniu
9 ods. 1bez lehoty
osvedčenie podania opätovnho návrhu pôvodnému exekútorovi8 ods. 4oprávnenýdo 30 dní od oznámenia ukončenia exekúcie
doručenie pôvodného spisu novému exekútorovi8 ods. 5exekútorbez lehoty na základe žiadosti nového exekútora

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že najviac starostí s novou právnou úpravou budú mať exekútori a oprávnení. Zákonodarca z procesu ukončovania starých exekúcií úplne vypustil povinného. Samotný dlžník sa v podstate ani nemusí dozvedieť, či a v akom štádiu sa nachádza jeho exekúcia. Zákonodarca zašiel tak ďaleko, že dlžník ani nebude informovaný o tom, že sa jeho exekúcia zastavila (ukončila). Či sa voči dlžníkovi vedie exekúcia, alebo nie sa však môže dozvedieť z Centrálneho registra exekúcií. Povinný sa v konečnom dôsledku môže veľmi radovať, že desiatky až stovky eur ktoré by inak platil exekútorovi sám, bude za neho platiť exekútorovi jeho veriteľ  :)

Účinnosť zákona je určená na 1.1.2020

Ak má niekto záujem si pozrieť celý schválený zákon tak ho môže nájsť napr. tu: 

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/233/20200101

 

Horúce leto nám začalo a mnohí dlžníci sa môžu začať tešiť na budúcoročnú dovolenku bez exekúcií. Horúco však bude aj exekútorom a oprávneným (možno aj súdom), aby včas postíhali všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú z novo prijatej zákonnej úpravy v súvislosti s ukončením starých exekúcií, ak nechcú byť ukrátení na svojich právach ("peniazoch") viac ako je nevyhnutné. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Súd vypočúval Bašternákovu správkyňu, riešili aj skrytý majetok

Sudkyňa, ktorá konkurz dozoruje, povedala viacero nových informácií.


Už ste čítali?