More dlhov, zlúčení a (NE)konateľ

Autor: Rudolf Trbušek | 16.5.2018 o 10:24 | Karma článku: 1,81 | Prečítané:  661x

Keď máme právny stav nastavený tak, že za spoločnosť môže konať štatutár, ktorého meno sa ani nemusí objaviť v obchodnom registri a v iných prípadoch štatutár zapísaný v obchodnom registri nie je v skutočnosti štatutárom

tak to evidentne nie je správne.

V minulosti existoval jednoduchý spôsob na zbavenie sa spoločnosti. Majiteľ zadlženej spoločnosti navštívil niektorú zo spoločností poskytujúcich služby „bankrotu spoločnosti“ a za určitú odplatu záujemca získal službu v podobe zrušenia spoločnosti bez likvidácie – zlúčením s inou spoločnosťou. Ak by právny nástupca fungoval štandardne a dokázal by uhrádzať svoje záväzky ako i záväzky spoločnosti zaniknutej zlúčením, nebolo by na tom nič zlé.

Problémom tzv. hromadných zlúčení je práve skutočnosť, že skutočným cieľom nie je ďalšie podnikanie, ale len nabalenie dlhov na právneho nástupcu s následným výmazom spoločnosti z obchodného registra. Novelou obchodného zákonníka zákonom č. 264/2017 Z.z. sa malo zabrániť hromadnému zlučovaniu spoločností sprísnením podmienok zlúčenia ako aj zavedením nového trestného činu nekalá likvidácia (§ 251b Trestného zákona). Že táto legislatívna zmena je krokom správnym smerom svedčí aj znížený počet hromadných zlúčení v súčasnosti. Na škodu veci prechodné ustanovenie § 768p Obchodného zákonníka umožnilo v súlade so zákonom  vykonať zlúčenia podľa benevolentnejších predchádzajúcich pravidiel za podmienky, že bol návrh na zápis zlúčenia podaný do 90 dní od účinnosti zákona.

Z dôvodu končiaceho sa obdobia „bezprávia“ v oblasti zlúčení spoločností vyplávali na povrch skutoční majstri vo využívaní nesprávne nastavených zákonov. Rekordérom v počte zlúčených spoločností javí spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o., IČO: 31 722 261. Táto spoločnosť sa stala právnym nástupcom viac ako 600! spoločností. Väčšina zlúčení prebehla v niekoľko posledných rokoch a to napriek tomu, že spoločnosť nezakladá účtovné závierky do zbierky listín, resp. registra účtovných závierok najmenej od roku 2010. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že voči tejto spoločnosti eviduje finančná správa nedoplatky vo výške presahujúcej 4 milióny eur, 36 000 eur VŠZP a viac ako 100 000 eur Sociálna poisťovňa. Počet vedených exekučných konaní voči tejto spoločnosti je viac ako 300.  Z uvedeného musí byť zrejmé, že takto „fungujúca“ spoločnosť nemôže nikdy reálne splatiť svoje dlhy voči veriteľom a ani sa o to nebude pokúšať. Od roku 2015 spoločnosť totiž nemá zapísaný v OR žiadny predmet činnosti (podnikania). Keďže spoločnosť reálne nevykazuje žiadnu podnikateľskú aktivitu, je preto zvláštne, prečo „skupuje zadĺžené“ spoločnosti vo veľkom množstve. Aký by z toho mala spoločnosť prospech?

Pri štandardnej kúpe obchodnej spoločnosti (obchodného podielu) zaplatí kúpnu cenu kupujúci (nadobúdateľ obchodného podielu). V danom prípade sa však predávajúci len potrebuje zbaviť často zadlženej spoločnosti a preto je ochotný sám zaplatiť stovky eur niekomu, kto je ochotný takúto zadlženú spoločnosť kúpiť. V takomto prípade platí za predaj spoločnosti sám predávajúci.

Pre vlastníka zadlženej spoločnosti je často veľmi zložité zbaviť sa legálne svojej firmy. Postup lege artis by mal byť taký, že v prípade zisteného predlženia spoločnosti by mal nasledovať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zo strany štatutárov, resp. likvidátora spoločnosti. Dnešná výška preddavku predbežného správcu vo výške 1 500 € je však pre majiteľa bezmajetnej spoločnosti nastavená tak vysoko, že ju často nie je ochotný akceptovať a preto hľadá „lacnejšiu“ alternatívu. Počet ročne vymazaných spoločností z ORSR predstavuje viac ako 9 000 spoločností, pričom zlúčením zaniká okolo 45 % z nich. Niektoré zlúčenia sú organizačného charakteru a neznamenajú obchádzanie zákonov, avšak istá skupina zlúčení vykazuje znaky podozrivého správania. Ak by bola odplata za „zbavenie sa jednej zadlženej spoločnosti vo výške 500 €, tak sa v súčte ročne jedná o nemalé peniaze, ktoré asi nebudú zdanené, keďže takéto spoločnosti často nevedú roky účtovníctvo – nepodávajú daňové priznania.  Štatutárom takýchto spoločností je často cudzí štátny príslušník, na ktorého nemajú dosah naše OČTK. Takýto cudzinec je často len bielym koňom zapísaným v obchodnom registri, keďže aktivity v mene spoločnosti v skutočnosti vykonáva niekto druhý. Často na základe generálnej plnej moci od štatutára udelenej pred mnohými rokmi.  A keďže spoločnosť nemá žiadny evidovaný majetok a si ani účty v banke, je otázkou, u koho končia všetky tie „x eurové príspevky“?

Pochybné hromadné zlúčenia  spoločností rovnako ako korupcia vykazujú podobnosť aj v tom, že zapojení účastníci sa dopúšťajú správania, ktoré nie je správne, avšak keďže určitý prospech z neho majú obe zainteresované strany, nie je v ich záujme zamedzeniu takémuto konaniu. Je to však krátkozraké riešenie, ktoré v konečnom dôsledku poškodzuje celú spoločnosť. Každý normálny človek by mal byť nahnevaný, keď by musel dať úplatok za ošetrenie u lekára alebo úradníkovi za vybavenie žiadosti v „zákonnej“ lehote. Ak však jediným dostupným prostriedkom pre získanie liečby, alebo vydania rozhodnutia v rozumnej lehote je určité „všimné“ – tak sa každý dostáva do zložitej situácie. Je morálne porušovať pravidlá, aby sme sebe alebo svojim blízkym zabezpečili prospech?

Je na škodu veci, že štát nebol schopný za 25 rokov svojej existencie vytvoriť jednoduchý nástroj na „zbavenie“ sa zadlženej spoločností pre podnikateľov, ktorým nevyšiel podnikateľský zámer. Sprísnenie možností hromadných zlúčení totiž nevylieči nákazu existencie predlžených spoločností. Len ju presunie inde. Zákonite sa zvýši počet podnetov na zrušenie spoločnosti ex offo na preťažené súdy. Lehoty pre súdy na zrušenie spoločnosti ex offo však v súčasnosti neexistujú žiadne. Niektoré podnety na zrušenie spoločnosti ležia ladom na registrových súdoch roky bez povšimnutia, čo zase zvyšuje frustráciu podnikateľov. Absencia lehôt na rozhodnutie súdu spolu so sprísnením podmienok zlúčenia spoločnosti bez možnosti „lacného a rýchleho“ výmazu dlhodobo nefunkčnej spoločnosti nebude asi vhodným protikorupčným opatrením.  

Vhodnými opatreniami z môjho pohľadu by boli:

  • zavedenie zákonných lehôt na rozhodnutie súdu vo veci podnetov na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 obchodného zákonníka

  • zrušenie povinnosti predkladania účtovnej závierky pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť v prípade, ak návrh podáva likvidátor, ktorý bol súdom vymenovaný zo zoznamu správcov

  • Vznik funkcie konateľa viazať na zápisu štatutára do obchodného registra (zmena zápisu štatutára z deklaratórneho na konštitutívny).  

Potreba zavedenia konštitutívnosti zápisu štatutárneho zástupcu do obchodného registra je zrejmá. Ukázali to aj posledné dni, keď boli medializované informácie o obchádzaní zákona o zákaze práce počas štátnych sviatkov v obchodoch a to tým spôsobom, že vlastník obchodu predavača vymenoval do funkcie konateľa spoločnosti na jeden deň (sviatok). Takto mohol zamestnanec pracovať aj cez sviatok, lebo zákaz práce sa nevzťahuje na štatutárov. Ide o zrejmé obchádzanie zákonov, keďže samotné vymenovanie za štatutára nebolo myslené vážne, a len kamufluje skutočný cieľ. Aj tento posledný prípad poukazuje na potrebu zavedenia konštitutívnosti zápisu štatutára do OR. Ak by bol vznik a zánik funkcie konateľa závislý od zápisu do obchodného registra – tak by takéto obchádzanie zákona nebolo možné. V obchodnom registri sú pozapisované stovky štatutárov, ktorí v skutočnosti štatutármi nie sú. Stačí, keď sa štatutár vzdá funkcie a toto vzdanie doručí spoločnosti. Potom už nie je štatutárom, aj keď je naďalej zapísaný v obchodom registri. Poľahky sa tak môžu zbaviť zodpovednosti, keď v prípade vyšetrovania OČTK alebo výzvach veriteľov antidatujú vzdanie sa funkcie konateľa.  

Keď máme právny stav nastavený tak, že za spoločnosť môže konať štatutár, ktorého meno sa ani nemusí objaviť v obchodnom registri a v iných prípadoch štatutár zapísaný v obchodnom registri nie je v skutočnosti štatutárom – tak to evidentne nie je správne. Konštitutívny zápis štatutára je jednoduché legislatívne riešenie, ktoré nikoho nič nestojí a odstráni možnosti špekulácií a obchádzania zákonov. Či sa však nájde politická vôľa na jeho presadenie v budúcnosti, keď sa nenašla doteraz ... Uvidíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Opitý Stoch či divoký žúr mladíkov. Hráči opäť porušili vlastné pravidlá

Dávame si zbytočné vlastné góly, vraví Kováčik.

EKONOMIKA

Penta nevyplatí Kočnerove zmenky za 11 miliónov

Nie je známe, kde sú zmenky a kto je ich majiteľom.


Už ste čítali?