reklama

Konatelia pre dlhy svojej firmy môžu prísť nie len o majetok, ale aj o slobodu!

Nesplnenie si zákonnej povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu môže byť v zmysle navrhovanej právnej úpravy od 1.1.2018 riskom, ktorý sa nemusí štatutárom (likvidátorom) vždy vyplatiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Podnikanie nie je vôbec jednoduché. Okrem konkurencie, nespokojných zákazníkov či podvodníkov na podnikateľov striehne množstvo ďalších kritických situácií, ktoré im môžu spôsobiť problémy. Aj preto len malé množstvo firiem môže zarábať veľké peniaze, pričom ostatné sú nevyhnutne odsúdené na zánik. Pred pár mesiacmi boli po opakovaných odkladoch zavedené pre právnické osoby elektronické schránky pre doručovanie úradných zásielok. V masmédiách sa opakovali kampane pre štatutárov, aby sa pripravili na povinnú elektronickú komunikáciu so štátnymi inštitúciami. Ako už býva zvykom, niektorí štatutári si nechali zriadenie prístupu do elektronickej schránky svojich firiem na poslednú chvíľu, ale existuje aj veľké množstvo štatutárov, ktorí možnosť aktivácie prístupu do schránky svojej firmy nevyužili vôbec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viacerí štatutári si jednoducho nezriadili prístup do schránky z dôvodu, že vlastnili s.r.o. -čku v 90. rokoch minulého storočia. Nevyšiel im podnikateľský zámer a svojej spoločnosti sa prestali venovať. Spoločnosti nepodnikali, ale keďže výmaz takýchto spoločností z OR bol spojený s byrokratickými prekážkami a finančnými nákladmi, tak sa štatutári týchto spoločností často jednoducho „vykašlali“ na svoje povinnosti a mnohí po rokoch aj zabudli, že sú zapísaní v obchodnom registri ako vlastníci nejakých spoločností resp. ich štatutári. Spoločnosť však zaniká až výmazom z obchodného registra a štatutárom môžu dovtedy vznikať z titulu funkcie určité zmluvné či zákonné povinnosti.*

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odhliadnuc od faktu, že nová právna úprava ukladá niektoré povinnosti aj bývalým štatutárom. Čo je v zásade asi aj dobre, lebo mnohí konatelia sa v posledných rokoch zbavovali zadlžených spoločnosti ako na bežiacom páse a ich zodpovednosť za takéto konanie bola nulová !

Pozn: Vždy sa mi páčila nedokonalosť právnej úpravy vzniku a zániku funkcie konateľa. Funkcia totiž podľa obchodného zákonníka vznikala a zanikala bez ohľadu na skutčnosť, či bola osoba konateľa zapísaná v OR, (t.j. účinky zápisu konateľa do obchodného registra sú len deklaratórne. Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a zreálneniu údajov v obchodnom registri by bolo azda výhodnejšie mať konštitutívne účinky zániku funkcie konateľa. Vyhli by sme sa tak súčasnému stavu, kedy sú v Obchodnom registri pozapisované osoby, ktoré už dávno nie sú štatutármi ! ( To nám však sčasti dáva odpoveď na otázku, prečo si toľko štatutárov nevybavilo prístup do el. schránky svojej firmy :) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štatutárni zástupcovia spoločností a tiež likvidátori majú povinnosť okrem iného riadne viesť účtovníctvo spoločnosti a v prípade, ak zistia predlženie spoločnosti, tak majú povinnosť v zákonom určenej lehote podať návrh na vyhlásenie konkurzu (podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) je v § 11 ods. 2 určená lehota 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre štatutára s.r.o. a akciovej spoločnosti a v zmysle § 72 ods. 2 Obchodného zákonníka pre prípad likvidátora, ktorý zistí predlženie spoločnosti v likvidácii je lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadrená slovami „bez zbytočného odkladu“ .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

*Likvidátor má dokonca zvýhodnené postavenie v ZKR v tom zmysle, že v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu spoločnosti je oslobodený od povinnosti platiť preddavky na trovy predbežného správcu určené vo výške 1 500 €. Je to sčasti asi preto, lebo ak bol likvidátor určený súdom, tak sa svojej funkcie nemôže vzdať. 

Za porušenie povinnosti včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu existujú dva druhy civilno-právnej zodpovednosti, avšak navrhuje sa nová trestnoprávna zodpovednosť:

ZMLUVNÁ POKUTA podľa § 11 ods. 2 ZKR

Od 1.1.2016 hrozí štatutárom spoločností sankcia vo forme zmluvnej pokuty do výšky 12 500 € pre prípad, ak si svoju zákonnú povinnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pri predlžení spoločnosti nesplnili. Uplatňovanie tejto zmluvnej pokuty bolo do určitej miery komplikované faktom, že zodpovednosť zo zmluvnej pokuty bola uplatňovaná zväčša až správcom konkurznej podstaty v čase vyhláseného konkurzu. Ak konkurzné konanie nezačalo na podnet niektorého z veriteľov, tak zväčša štatutári žiadnu sankciu neplatili, lebo si ju voči nim nikto neuplatňoval!

Zmluvnú pokutu si však možno uplatňovať v prípade, ak nedôjde vôbec k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo však využíva málo veriteľov z čoho potom profitujú štatutári, ktorí ignorujú zákonom uložené povinnosti a v zásade nič sa im nedeje.

NÁHRADA ŠKODY podľa navrhovaného § 11a ZKR od 1.1.2018

Novela obchodného zákonníka dnes schválená vo vláde, má však spôsobilosť vyvolať vrásky na čele štatutárom spoločností. Novo koncipovaná zodpovednosť je včlenená do nového ustanovenia § 11a ZKR. Jedná sa o nový druh zodpovednosti, konkrétne zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas.

Súčasný právny stav bol taký, že veriteľ mal zložitú dôkaznú situáciu, nakoľko musel preukazovať škodu, ktorá mala byť spôsobená veriteľovi včasným nepodaním návrhu. Tento problematický moment prekonáva navrhovaná právna úprava v ods. 2 tým spôsobom, že určuje výšku škody ako „výšku pohľadávok veriteľov neuspokojených v konkurznom konaní zastavenom pre nedostatok majetku dlžníka, alebo ukončení exekúcie pre nedostatok majetku“

To je dosť zaujímavé riešenie. Zákon zavádza prezumpciu včasného nepodania návrhu pre prípad, že bude

a) konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku (tu sa teda predpokladá že nejaký návrh na konkurz podaný bude zo strany veriteľa),

b) exekúcia bude ukončená pre nedostatok majetku (pri starých exekúciách začatých do 31.3.2017 to bude zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h), pri exekúciách začatých od 1.4.2017 to bude zastavenie exekúcie exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. c) (30 mesiacov nezistený žiadny exekvovateľný majetok).

Zaujímavou výkladovou právnou otázkou bude: Čo v prípade, ak dôjde rozhodnutím súdu k zrušeniu spoločnosti a následne ex offo výmazu spoločnosti z obchodného registra. V prípade, ak prebiehala exekúcia, tak súdy štandardne zastavovali tieto exekučné konania podľa § 51 ods. 1 písm. g) a h). Otázka teda znie, či v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie po ex offo výmaze spoločnosti z OR, či takéto zastavenie exekúcie založí možnosť oprávneného z exekúcie uplatňovať si náhradu škody v zmysle §11a OBZ od štatutára dlžníka. V prípade, že obchodná spoločnosť nezakladala účtovné závierky v súlade so zákonom do Centrálneho registra účtovných závierok prostredníctvom daňového úradu a jedným z dôvodov pre zrušenie spoločnosti bude § 68 ods. 6 písm. f) OZB, tak mám za to, že by k splneniu predpokladov v zmysle navrhovanej úpravy v kontexte s § 68 ods. 9 OZB mohlo dôjsť.

Zákon zavádza pomerne krátku premlčaciu lehotu 1 ročnú na uplatnenie si tohto práva na súde. To bude klásť zvýšené nároky na veriteľov majúcich veľké množstvo pohľadávok voči dlžníkom právnickým osobám uplatneným v exekúciách (najmä za predpokladu, ak by došlo k ich hromadnému zastaveniu). Zároveň dáva relatívne malý priestor pre štatutára na účinnú obranu (počet dôvodov pre vyvynenie sa je značne limitovaný). 

Náhradu škody z titulu zodpovednosti podľa § 11a ZKR si budú môcť uplatňovať veritelia v prípade ak niektorý z veriteľov podá veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu a tento bude následne zastavený pre nedostatok majetku (to znamená, ak majetok dlžníka je menší ako 6 500 € v zmysle § 9 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. bude konkurzné konanie zastavené pre nemajetnosť). Podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu je však spojené s povinnosťou zaplatiť preddavky na trovy predbežného správcu vo výške 1 500 €, čo určite bude odrádzať a aj v súčasnosti odrádza viacerých veriteľov od hromadného podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Ak je nemajetnosť spoločnosti zjavná, budú skutočne spotrebované preddavky len čiastočne (§ 11 ods. 1 vyhlášky – paušálna odmena správcu vo výške 500 €) a zvyšok bude rozhodnutím súdu vrátený navrhovateľovi. Uhradený preddavok na odmenu správcu bude súčasťou uplatňovanej náhrady škody a teda najmä pri vyšších pohľadávkach sa veriteľovi oplatí takýto návrh na dlžníka podať.

Príklad: Veriteľ má pohľadávky voči dlžníkovi PO vo výške 10 000 €. Zároveň sa veriteľ domnieva, že dlžník je v predlžení a je tu duplicita veriteľov, teda sú splnené podmienky, za ktorých má štatutár dlžníka povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zároveň veriteľ zistí, že štatutár zástupcu nepodal návrh na konkurz včas avšak vlastní napr. garáž v hodnote 15 000 €. Za takýchto podmienok veriteľ vie, že sa mu oplatí iniciovať konkurzné konanie voči svojmu dlžníkovi PO, keďže po zastavení konkurzného konania pre nemajetnosť si bude môcť uplatniť na súde priamo voči štatutárovi svojho dlžníka náhradu škody vo výške svojej pohľadávky 10 000 € vrátane preddavku 1 500 € a prípadne aj trovy právneho zastúpenia(advokáta)

Úvaha: Ak podám návrh na exe, musím čakať 30 mesiacov na skonštatovanie nevymožiteľnosti svojej pohľadávky – potom exekútor zastaví exekúciu a mne vznikne nárok na uplatnenie si zodpovednosti za škodu voči štatutárovi. Ak podám návrh na konkurz na dlžníka a konkurzné konanie bude zastavené pre nemajetnosť oveľa skôr a mne vznikne nárok uplatniť si voči jeho štatutárovi náhradu škody.

Záver: Ak je spoločnosť nemajetná, tak sa javí podanie veriteľského návrhu na konkurz s následným uplatnením si zodpovednosti za škodu voči štatutárovi podľa nového § 11a ZKR síce ako drahšia možnosť pre veriteľa, ale ak má štatutár exekvovateľný majetok – tak vzniká od 1.1.2018 pre veriteľov PO zaujímavá nová možnosť pre vymáhanie svojich pohľadávok.

TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetná novela navrhuje zaviesť od 1.1.2018 novú skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona v tom zmysle, že trestným činom bude aj včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 5 rokov.

Nesplnenie si zákonnej povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť povinnými osobami môže byť v zmysle vyššie uvedených skutočnosti a navrhovanej právnej úpravy od 1.1.2018 riskom, ktorý sa nemusí štatutárom/likvidátorom vždy vyplatiť. 

Rudolf Trbušek

Rudolf Trbušek

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Fanúšik ekonómie, vedy a ekológie (hlavne so zameraním na jej alternatívne podoby) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu