reklama

Ako neprísť pri dedení o majetok.

Novo prijaté zákonné úpravy do určitej miery narúšajú princíp právnej istoty ako podmienky právneho štátu pre veriteľov. Táto situácia bude určite nahrávať dlžníkom - dedičom aj špekulantom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vo viacerých z minulých blogov som za zaoberal otázkou prijatia novely Exekučného poriadku v tomto roku. Kým pôvodne vládou navrhované zmeny mali prísť do platnosti od začiatku budúceho roku, množstvo pripomienok v legislatívnom procese oddialilo navrhovaný termín účinnosti na 1. apríl 2017.V prvom čítaní NR SR kvalifikovanou väčšinou posunula vládny návrh do druhého čítania.. Na prvý pohľad by sa zdalo, že aký vplyv môže mať exekučný poriadok na dedičské konanie? Po zmenách legislatívy posledných rokov tu spojitosť očividná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osoby ktoré budú dediť – vymedzuje občiansky zákonník. (tým sa v tomto blogu nebudem zaoberať..) Právne zaujímavejšia a komplikovanejšia sa javí otázka, čo sa stane s majetkom v prípade predlženého dedičstva, tj. v prípade ak pasíva dedičstva (dlhy) sú väčšie ako aktíva dedičstva (majetok).

Riešenie situácie závisí od zistenia, koľko majetku sa podarilo v rámci dedičského konania zistiť.

1) Ak totiž nebude zistený žiadny majetok (aktíva), alebo bude zistený len majetok nepatrnej hodnoty, tak bude dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť. *Pred 1.7.2016 § 175h ods. 2 O.s.p. Osoba, ktorej je vydaný takýto majetok nie je považovaná za dediča a teda ani nezodpovedá za prípadné dlhy poručiteľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2) bude zistené, že dlhy poručiteľa sú menšie ako aktíva. V takom prípade nadobudne dedičstvo jediný dedič, alebo viacerí dedičia. Tieto osoby zodpovedajú za dlhy poručiteľa bez ohľadu na skutočnosť, či o nich vedeli alebo nie. Nie je dokonca potrebné, aby o dlhoch vedel samotný poručiteľ. Zákon do určitej miery chráni dedičov v tom zmysle, že by sa dedením nemali dostať do nevýhodnejšieho postavenia a preto zákony určujú, že dedičia v zásade zodpovedajú za dlhy poručiteľa „len do výšky nadobudnutého dedičstva“.

3) Bude zistené predlžené dedičstvo. V takom prípade sa môžu dedičia dohodnúť s veriteľmi na prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, alebo môžu navrhnúť na súde LIKVIDÁCIU dedičstva. V obidvoch možnostiach potenciálni dedičia prídu o všetko a nebudú mať z dedičstva žiadny užitok. Pri likvidácii dedičstva bude notárom/súdom speňažený celý majetok poručiteľa, ktorý bol zistený ku dňu právoplatnosti uznesenia súdu o nariadení likvidácie. Zaujímavé je sledovať, kto bude uspokojený z rozvrhu výťažku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôležité: skupiny pre rozvrh výťažku pri likvidácii dedičstva je potrebné poznať aj v prípade, ak nebude nariadená likvidácia dedičstva, ale dedičstvo skončí napr. osvedčením o dedičstve, nakoľko vo všeobecnosti dedičia zodpovedajú veriteľom poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva, avšak len za predpokladu, že uspokojili tých „správnych veriteľov“, t.j. prednostných veriteľov.

Do 30.6.2016 to boli podľa § 175v ods. 2 OSP : 3 skupiny pohľadávok:

1) primerané náhrady pohrebu

2) dlžné dane a poplatky

3) ostatné pohľadávky

To znamená, ak bol poručiteľ osobou, ktorá mala vysoké daňové nedoplatky v zásade ostatní veritelia (dedičia) mohli zabudnúť na výnos z dedičstva po takejto osobe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nadobudnutí účinnosti CMP od 1.7.2016 bolo určené, v zmysle § 208 ods. 2 CMP, že na rozvrh výťažku budú primerane použité ustanovenia Exekučného poriadku o predaji nehnuteľnosti, t.j. § 157 ods. 1 EP. Existuje teda 7 kategórií pohľadávok, ktoré budú uspokojované pri dedičstve a to:

1) súdne trovy a trovy exekúcie

2) hypotéky

3) pohľadávky zabezpečené zákonným, zmluvným, exekučným záložným právom...

4) pohľadávka oprávneného, dane, poplatky, clá, poistné ...

5) výživné

6) ostatné pohľadávky štátu

7) ostatné pohľadávky

Ak bude schválená novela EP v NR SR v navrhovanom stave, tak od 1.4.2017 budú tieto kategórie vyzerať nasledovne:

1) trovy exekúcie predajom nehnuteľnosti

2) nedoplatky na výživnom na deti

3) pohľadávky zabezpečené záložným právom

4) pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekúcii

5) ostatné pohľadávky

Ako je vidieť vo vyššie uvedenom prehľade v minulosti uprednostňované daňové nedoplatky sa dostávajú do úzadia na úkor uspokojenia pohľadávok na výživnom a hlavne niektorých pohľadávok zabezpečených záložným právom. V tejto súvislosti je pre mňa „veľmi zaujímavé“ ustanovenie § 206 ods. 1 CMP. Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Toto ustanovenie spolu s § 167 ods. 3 EP „Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do 7 dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.“ naznačuje, že pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora budú odsunutí na vedľajšiu koľaj kvôli zániku ich záložného práva ... a to aj za predpokladu, že by mali zapísané prednostné záložné právo na LV. * Takýto právny záver sa opiera aj o odôvodnenie rozhodnutia NSSR 5 Obdo 22/2012 zo dňa 24.10.2013, kde bolo konštatované, že zastavením exekučného konania zaniká aj EZP.

Príklad 1:

Veriteľ A, vymáha prostredníctvom exekútora svoju pohľadávku voči poručiteľovi. Má zriadené EZP ako prvé v poradí na nehnuteľnosti N vo vlastníctve poručiteľa. Veritelia B až X vymáhajú svoje pohľadávky taktiež voči dlžníkovi, ktorý zomrel počas exekučného konania. Podľa právneho stavu spred 1.7.2016 by veritelia A, B až X boli uspokojovaní v rozvrhu výťažku exekúcie v druhom poradí a to podľa rozhodujúceho poradia zápisu EZP na LV. Vďaka prijatému § 206 ods. 1 CMP od 1.7.2016 sa tak veritelia A, B až X budú uspokojovať až v siedmej skupine!!!

Z uvedeného príkladu je zrejmé, že istota toho, že budem ako veriteľ určite uspokojený, ak moje EZP je zapísané na LV ako prvé v poradí bude vážne narušená *Pozn: V podstatne rovnaká situácia nastane aj v prípade, ak bude na majetok dlžníka FO vyhlásený konkurz (viď. § 48 ZKR) čo bude v budúcom roku po schválení novely zákona o konkurze jav relatívne častý J.

Príklad 2:

Dedič D mal pohľadávku voči poručiteľovi vo výške 50 000 € z titulu pôžičky zabezpečenej zmluvným záložným právom. Zálohom bola drobná hnuteľná vec napr. zlatá tehlička v hodnote 300 €. Záloh mal dedič (veriteľ poručiteľa) u seba, zmluva o zriadení záložného práva bola vyhotovená v písomnej podobe. Podľa Občianskeho zákonníka, takáto zmluva nemusí byť registrovaná v registri záložných práv (§ 151e ods. 5 OZ). Poručiteľ (dlžník) zomrel, pričom zanechal dedičstvo v podobe rodinného domu v hodnote 50 000 € a svoj dlh voči D nestihol vyrovnať. Okrem D, mal poručiteľ ešte 3 iných veriteľov (veriteľa A pohľadávka 30 000 €, veriteľa B pohľadávka 15 000 € a veriteľa C pohľadávka 5 000 €), ktorí si svoje pohľadávky uplatnili už pred niekoľkými rokmi v exekučnom konaní voči poručiteľovi a majú na dome poručiteľa zriadené EZP na LV ako prvé až 3-tie v poradí. Otázka znie bude dediť, resp. získa podiel na dedičstve?

Riešenie: Aktíva dedičstva z príkladu č. 2 sú vo výške 50 000 € (dom) + zlatá tehlička 300 € = 50 300 €. Pasíva dedičstva sú 50 000 € (pohľadávka dediča D) + pohľadávky veriteľov A, B, C spolu 50 000 € = 100 000 €. Na prvý pohľad je zrejmé, že dedičstvo v tomto príklade je predlžené, nakoľko pasíva dedičstva sú vyššie o 50 000 €.

A ) Dedič by mohol zdediť dom. Tým by síce nadobudol aktíva, ale aj pasíva dedičstva a bol by povinný do výšky 50 000 € uhradiť pohľadávky veriteľov A, B, a C. V konečnom dôsledku by sa v zmysle § 37 EP stal dedič povinným v exekučných konaniach namiesto svojho predchodcu (poručiteľa), čim by prišiel o 50 000 €.

B) Vhodnejšou situáciou pre potenciálneho dediča D by bolo navrhnúť súdu likvidáciu dedičstva. Po vydaní uznesenia súdu o nariadení likvidácie dedičstva by totiž od 1.7.2016 mal nastať veľmi zaujímavý právny stav a to taký, že právoplatnosťou uznesenia by zo zákona boli zastavené exekučné konania veriteľov A, B, C a zanikli by aj EZP zapísané na LV v poradí 1-3 .Pohľadávky verieľov A, B, C by sa dostali do horšieho právneho postavenia ako pohľadávka dediča D, ktorého pohľadávka bola zabezpečená „len zmluvným záložným právom“ na malý záloh ! a táto by bola v rozvrhu výťažku uspokojená ako jediná v 3. skupine, keďže je zabezpečená záložným právom. Pohľadávky verieľov A, B, C by neboli vôbec uspokojené!

Perlička na záver v zmysle § 209 CMP právoplatným skončením likvidácie zanikajú neuspokojené pohľadávky veriteľov.

Novo prijaté zákonné úpravy do určitej miery narúšajú princíp právnej istoty ako podmienky právneho štátu pre veriteľov. Po fakticom zdegradovaní zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku pre pohľadávky, teraz smeruje facka zákonodarcu do tváre spravodlivosti ďalšiemu zabezpečovaciemu prostriedku pohľadávok - EZP.

Zaujímavé v tejto situácii bude sledovať, ako sa súdy vysporiadajú s nárastom zmluvných záložných práv v dedičských konaniach a nových konkurzných konaniach v roku 2017, ktoré ako predpovedám, budú na vzostupe. 

Rudolf Trbušek

Rudolf Trbušek

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Fanúšik ekonómie, vedy a ekológie (hlavne so zameraním na jej alternatívne podoby) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu