Do čoho sa (ne)oplatí investovať ?

Autor: Rudolf Trbušek | 14.8.2016 o 18:38 | Karma článku: 3,33 | Prečítané:  1283x

Je v podstate jedno do akého aktíva človek investuje, len treba investovať v ten správny čas. Mať však penize na účte v banke nie je investovanie, je to skôr spôsob ako skôr, alebo neskôr prísť o svoje úspory, alebo o ich časť. 

V minulom blogu som písal o možnostiach investovania do striebra a jeho možných (ne)výhodách. Dnes sa chcem s Vami podeliť o zistenie, ktoré ma pred pár rokmi celkom "šokovalo". Zistenie, že ono je v podstate jedno do čoho človek investuje, len treba investovať v ten správny čas. V tom je pes zakopaný. Kedy je vhodný čas na investovanie do striebra, keď sú ceny veľmi volatilné? Najvhodnejšie je kupovať, keď je cena nízka a predávať, keď je cena vysoká. Je vhodné, keď človek prestane uvažovať v bežnej mene (USD, €) a namiesto toho si predstaví ceny aktív uvedené  v ich vzájomnom pomere. Zoberme si napríklad zlatostriebro. V nižšie uvedenom grafe je jednoducho cena zlata vydelená cenou striebra.  Z grafu je zrejmé, že „ideálny pomer“ ceny zlata ku striebru je niekde okolo 60. Pokiaľ sa pomer vychýli nadol ku 40-ke, je vhodný čas kupovať zlato, pokiaľ sa zase funkcia grafu dostane do pásma nad 80, je vhodný čas ho vymeniť za striebro.

Najnázornejšie sa to dá všetko vysvetliť na jednoduchom príklade.

Príklad 1: Zoberme si, že v roku 1993 sme mali našporených 1 000 USD. Môžeme sa slobodne rozhodnúť, čo s nimi urobíme, za predpokladu, že budeme investovať ponechaním peňazí na účte, investovaním do zlata, alebo do striebra.

Riešenie A : ponecháme ich na bežnom/termínovanom účte s úročením povedzme 5 % p.a. V takom prípade by sme mali dnes na účte nejakých 3 071 USD. To sa zdá celkom fajn, no netreba zabúdať, že dnes sme sa s úročením peňazí na bežnom účte/termínovaných vkladoch dostali na úroveň  rýchlo sa blížiacu k nejakým pár  % p.a. (*a do budúcnosti nie sú celkom vylúčené ani negatívne úrokové sadzby, viď Švajčiarsko, Japonsko, Dánsko).

Riešenie B: kúpime zlato. V roku 1993 bola cena za 1  oz (*31,1 gramu) Au 330 UDS. Máme teda 3,03 oz Au, ktorého cena je dnes 1 349 UDS/oz. Keď si ich zmeníme dnes na USD, tak máme 4 087 USD.

Riešenie C: kúpime striebro. V roku 1993 bola cena 1oz Ag 3,58 USD. Mám teda 279,33 oz Ag, ktorého cena je dnes 19,67 UDS/oz. Keď si ich zmeníme dnes na USD, tak máme 5 494 USD. Z doposiaľ uvedených možností je to najvýhodnejšia investícia. Investujte do striebra a budete bohatí by mohol znieť jednoduchý, avšak nesprávny záver ! (To, že sa striebru darilo v minulosti, ešte neznamená, že sa mu bude dariť rovnako aj v budúcnosti - to ostatne platí pre hodnotu každého aktíva na trhu).

Cena žiadnych aktív nepôjde donekonečna nahor a niekedy sa trend musí zmeniť. Ako posledné riešenie zadania príkladu uvádzam najzaujímavejší spôsob investovania. Je ním sledovanie ceny daného aktíva v porovnaní s iným aktívom. Lebo len tento spôsob zaručí najefektívnejšie investovanie podľa ekonomických cyklov a obchodovaním podľa nich sa dá zarábať viac, pričom je v zásade jedno, či ceny aktíva vyjadrené v mene (EUR, USD) stúpajú, alebo klesajú!

Riešenie D: kúpa zlata resp. striebra podľa ich aktuálnej ceny. T.j.  vyššie uvedeného grafu v praxi. V roku 1993 bol pomer ceny zlata/striebra nad 80, takže bolo striebro lacné. Začneme teda kúpou striebra za cenu 1oz Ag - 3,58 USD. Máme  279,33 oz Ag (*rovnako ako v riešení C), avšak keď pomer ceny týchto aktív klesol pod 40, čo znamená výhodnosť nákupu Au, tak treba predať naše striebro, ktoré máme a kúpiť zaň striebro (resp. jednoducho vymeniť striebro za zlato). Taká situácia nastala napr. 1.5.1999 – kedy by sme dostali za svoje striebro 5,8 oz Au. Potom by sme čakali, kým sa pomer ceny znovu dostane nad 80, aby sme zlato vymenili za striebro atď...(opakujeme až do súčasnosti)

1.5.2003 – 5,8 oz Au vymeníme za 467 oz Ag

1.10.2006 – 467 oz Ag vymeníme za 10,06 oz Au

1.11.2008 – 10,06 oz Au vymeníme za 806 oz Ag

1.7.2011 – 806 oz Ag vymeníme za 19,81 oz Au

1.1.2016 – 19,81 oz Au vymeníme za 1 553 oz Ag (*v prípade využitia C možnosti riešenia máme len 279,33 oz Ag.)

1.8.2016 – vymeníme 1 553 oz Ag (*pri trhovej cene 19,67 oz Ag/USD) za 30 547 USD. Myslím, že pri pohľade na jednotlivé riešenia ani netreba komentár k tomu, ktorá možnosť je pre investora najvýhodnejšia :)

Poznámka – veľmi dôležité !! V peňažnom vyjadrení by sme mali najlepší výsledok už v roku 2011, kedy bola cena zlata na maxime zo sledovaného obdobia za viac ako 20 rokov 1270,65 USD/oz a striebra 49,45 USD/oz. Dňa 1.7.2011 by sme  hypoteticky mali 39 856 USD. Vo finančnom vyjadrení by sme mali dnes na účte  o 9 309 USD menej ako v roku 2011 (*prepad cien zlata a striebra), avšak v „trezore“ by sme mali k dnešnému dátumu 1 553 oz Ag, čo je o 747 oz Ag viac ako v roku 2011. Záleží na preferencii každého jednotlivca, či by uprednostnil viac meny (USD, €) alebo ozajstné peniaze (Au, Ag).

Či je vhodné preferovať menu, alebo peniaze nech si každý zváži sám. Podstatné je však byť informovaný a preto Vám dávam do pozornosti 6 dielny dokument US propagátora a obchodníka so zlatom M. Maloney - Tajemství peňez, ktorý môžete nájsť napr. tu: https://www.youtube.com/watch?v=QmWKlrbHfdg a urobiť si vlastný názor na svet peňazí.

V predchádzajúcom príklade sme menili len zlato za striebro od roku 1993 do súčasnosti podľa pomeru ich vzájomnej hodnoty a výnos za 23 rokov by bol viac 5x násobný oproti investícii do samotného zlata/striebra resp. 10x násobný oproti „obyčajnému“ nechaniu peňazí na účte v banke. Zlato a striebro patria medzi obchodované komodity na burze a patria do rovnakej kategórie -  drahých kovov. Každá komodita, alebo všeobecne každý druh aktív v určitom období rastie a inokedy klesá na cene (ekonomický cyklus).

Pozn. zaujímavosť : napr. vo všeobecnosti platí, že keď USD rastie, tak zlato klesá a opačne. Zo svojej povahy je to celkom logické (pre tých), ktorí chápu ako burza funguje. Nákup jedného aktíva totiž znižuje cenu niečoho iného. Napr. nákup zlata, neznemená len samotnú kúpu zlata ale je zároveň aj predajom meny (USD) a opačne predaj zlata je vlastne nákupom meny :)

Výmenou jedného aktíva za iné s využítím jednotlivých ekonomických cyklov dochádza k bezprecedentnému prevodu vlastníctva od chudobnejších k bohatším. Nasledovanie týchto cyklov môže urobiť legálne z ľudí doslova milionárov. Je na každom človeku, ako dokáže naložiť s poznatkami a vedomosťami, ktoré nadobudne, či ich použije  k svojmu prospechu, alebo nie. Pre zaujímavosť, resp. inšpiráciu som pre spracoval nasledovný príklad  len s použitím viacerých druhov aktív a dlhšieho časového odbobia 100 rokov (akcie zastupuje americký – DJIA - Dow Jones Industrial Average obchodovaný na burze v USA od konca 19. storočia, Ag, Au, (OIL WTI – ropa) nemôže predsa chýbať tento ťahúň ekonomiky, a nehnuteľnosti.

Príklad č. 2 Na konci 19. storočia prišlo veľké množstvo prisťahovalcov do USA. Aj z oblasti dnešnej SR tam za šťastím a hľadaním amerického snu odišli desiatky tisíc ľudí.  Aby som mohol tento blog  písať aj v pozitívnom duchu, tak povedzme, že patril náš hrdina medzi tých šťastlivcov, ktorým sa podarilo našetriť na začiatku 20. storočia (v.r. 1916 v USA sumu 1 000 USD).  Čo by s nimi mohol urobiť, aby najlepšie zabezpečil svoje budúce potomstvo? 

Riešenie A: ponechá ich na bežnom/termínovanom účte s úročením povedzme 5 % p.a. V takom prípade by  mal dnes po  takmer 100 rokoch! na účte nejakých 150 000 USD.

Riešenie B: kúpi zlato. V roku 1916 bola cena 1oz Au 28 USD. Má teda 35,17 oz Au, ktorého cena je dnes 1 349 USD/oz. Keď si ich zmení na USD tak má 48 178 USD.

Riešenie C: kúpi akcie DJIA. V roku 1916 bola cena akcií DJIA 96 UDS. Má teda 10,41 akcií DJIA, ktorých  cena je dnes 18 576 USD/akcia. Keď si ich zmení na USD tak má dnes 193 500 USD.

Z týchto troch možností sa nám môže javiť, že za posledných sto rokov sa investovať do zlata neoplatilo tak ako investovať do akcií, prípadne ponechať peniaze na účte v banke.  To by však nebol heppy end a preto ako aj v predchádzajúcom príklade uvádzam najvýhodnejšiu možnosť investovania na záver príkladu. Kombináciou rôznych druhov aktív a ich vzájomným zamieňaním vždy, keď to bolo z hľadiska ekonomického cyklu daného aktíva výhodné vychádza nasledovné „správne“ riešenie (*takýchto správnych riešení daného prípadu sú doslova stovky ale jeden pre ilustráciu stačí):

Riešenie D: kombinácia vlastníctva aktív s pokiaľ možno najnižšou nadobúdacou cenou a najvyššou cenou predajnou :) V podstate teoreticky nič zložité - hlavne na papieri – ten totiž znesie veľa, ale v praxi veľmi komplikované...no poďme sa pozrieť na to (*v zátvorkách nižšie uvádzam cenu aktív v USD k danému dátumu a na konci riadku vždy hodnotu investície v USD. Sumy som sa snažil vyhľadať autentické, no môžu sa tam vyskytovať nejaké nezrovnlosti (nie som totiž matematik, či finančník, a ani analytik :)

1.1.1920 – za pôvodných 1000 USD kúpi DJIA (96). Má  10,41 DJIA (1 000 USD)

1.8.1929 – výmena na Au pri cene (19,44),DJIA (350). Má  187 uncí Au (6 804 USD)

7.7.1932 – výmena na akcie pri cene (41), Au (19,52). Má 89 DJIA (3 650 USD)

26.1.1966 – výmena na Au pri cene (35), DJIA (990). Má 2517 uncí Au (88 100 USD)

1.1.1974 – výmena na domy pri cene (45 000), Au (200). Má 11,18 domu (503 400 USD)

1.6.1977 – výmena za Au pri cene (180), dom (81 000). Má 5 031 uncí Au (905 580 USD)

3.3.1978 – výmena na Ag pri cene (5), Au (170). Má 171 054 uncí Ag (855 270 USD)

22.1.1980 – výmena za Au pri cene (750), Ag (40). Má 9 122 uncí Au (6 842 640 USD)

1.2.1980 – výmena za akcie pri cene (824), Au (681). Má 7 539 DJIA (6 212 681 USD)

1.8.1999 – výmena na Au pri cene (297), DJIA (10829). Má  274 905 uncí Au (81,646 mil. USD)

1.5.2003 – výmena na Ag pri cene (4,52), Au (364). Má 22,138 mil. uncí Ag (100,065 mil. USD)

30.10.2006 – výmena na Au pri cene (646), Ag (13,92). Má 477 038 uncí Au (308 mil. USD)

1.11.2006 – výmena na ropu (62), Au (646). Má 4,97 mil. barelov ropy (308 mil. USD)

1.7.2008 – výmena na Au (931), ropa (140). Má 747 433 uncí Au (695 mil. USD)

1.1.2009 – výmena na ropu (42), Au (927).  Má 16,5 mil. barelov ropy (692 mil. USD)

1.3.2011- výmena na Au (1438), ropa (106). Má 1 216 046 uncí Au (1,75 mld. USD)

1.1.2016 – výmena na Ag (14,26), Au (1116). Má 95 mil. uncí Ag (1,35 mld. USD)

10.8.2016 – výmena na USD (Ag -19,67). Má 1 885 190 924 USD.

Poznámka : 18 prevodov majetku vykonaných v „pravý čas“ za 100 rokov by dokázalo  pôvodnú investíciu 1 000 USD premeniť na sumu vo výške 1 885 190 924 USD, alebo 95 mil. uncí Ag, alebo viac ako 1 mil. uncí Au.

To je ten slúbeny heppy end, alebo nie ? 

Pozor zaujímavý alternatívy príbeh!  Ak by sa nám podobne „obrovský majetok“ v nemeckých markách podarilo zaobstarať v období Nemecka pred rokom 1923 (v čase najväčšej hyperinflácie) avšak v nemeckých markách, mali by sme teda našetrených 1 885 190 924 mariek a boli by sme natoľko "hlúpi", neznalí alebo vlasteneckí, aby sme si majetok ponechali v štátnej mene a nie skutočných peniazoch, šeredne by sme na to doplatili. Za viac ako 1,885 mld. mariek z roku 1910 by sme dostali v októbri 1923 dostali až  0,07 USD :)  !!!.  Kurz amerického doláru k nemeckej marke v rokoch 1922–1923 totiž bol a teda aj naše úspory mariek v prepočte na USD:

Január 1922 -  1USD =191,8 mariek , máme ešte 9,83 mil. USD

Júl 1922 – 1 USD = 493,2 mariek, máme ešte 3,82 mil. USD

Január 1923 1 USD =  17.972 mariek, máme ešte 104 896 USD

Júl 1923 - 1USD= 353.412 mariek, máme ešte 5 334 USD

August 1923 1USD=4.620.455 mariek, mám ešte 408 USD

September 1923 1USD= 98.860.000 mariek, mám ešte  19 USD

Október 1923 1USD=25.260.208.000 ma­riek,  máme ešte 0,07 USD

(*Konečný kurz bol stanovený 20.novembera 1923 na 1 USD = 4.200.000.000­.000 mariek)

Záver:  Hyperinflácia sa vyskytla v histórii na viacerých miestach sveta už viac ako 50x. Je preto nepravdepodobné, že by sa už žiadna nikdy nevyskytla. Tak načo zbytočne riskovať  negatívnu čiernu labuť :), keď poistka je možná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?