DNA zločinu

Autor: Rudolf Trbušek | 29.7.2015 o 14:25 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  543x

Počet násilných trestných činov bol v SR v roku 2013 v počte 6 003. To síce nie je nejako obrovské číslo, ale rozmenené na drobné znamená, že u nás priblížne 80 ľudí prišlo v dôsledku vraždy o život.

Páchanie násilnej trestnej činnosti so sebou nesie riziko pre jednotlivcov ako aj celú spoločnosť Hlavne za predpokladu, že páchatelia nebudú dostihnutí a odsúdení za svoje činy. Ku postihu páchateľa trestného činu môže prísť až potom, ako mu je pred súdom dokázaná vina. Nepriame dôkazy, ako aj veľa krát nedôverihodní svedkovia, sú len jednou časťou problému s ktorými sa musia OČTK vysporiadať pri vyšetrovaní trestných činov.

Tlak na vyšetrovateľov a súdy (či už mediálny alebo zo strany verejnosti) však v určitých prípadoch môže viesť k inej nespravodlivosti – justičným omylom. Známe sú prípady u USA z nedávnej doby, kedy boli prepustení neprávom väznené „nesprávne“ odsúdené osoby. Byť prepustený po 20 a viac rokoch väzenia je pre každého neprávom odsúdeného určite veľmi traumatizujúce a to už ani nehovoriac, že môže byť v určitých štátoch človek odsúdený na trest smrti. DNA analýza môže predísť takýmto omylom, keďže je úspešná na 99,99 %.

Počet násilných trestných činov bol v SR v roku 2013 v počte 6 003. To síce nie je nejako obrovské číslo, ale rozmenené na drobné znamená, že priblížne 80 ľudí prišlo v dôsledku vraždy o život.  Objasnenosť bola  na úrovni  74 %. To znamená, že len v tomto jednom roku bolo viac ako 2 100 prípadov neobjasnených a páchatelia týchto trestných činov môžu pokračovať v behaní po slobode a pokračovať v páchaní trestnej činnosti posmelení pocitom svojej nedolapiteľnosti.

Jednou z metód vyšetrovania slúžiacich na odhalenie páchateľa je analýza DNA. Páchatelia na mieste činu väčšinou nejaké stopy zanechajú keďže  DNA sa dosť ťažko ukrýva, nakoľko sa nachádza v každej ľudskej bunke, slinách, vlasoch atď. DNA má každý človek jedinečnú, podobne ako odtlačky prstov, a preto poskytuje DNA vyšetrovateľom  dobrý nástroj na „bezchybnú“ identifikáciu páchateľa.

V Katare sa po nedávnych teroristických útokoch rozhodli zaviesť centrálnu evidenciu DNA všetkých občanov štátu. Čo keby sme si v SR vytvorili tiež centrálnu databázu DNA? Zozbieraná by bola od všetkých občanov a bola by priebežne dopĺňaná o novo-narodených a prichádzajúcich (napr. migranti). Jeden test DNA stojí  okolo 100 €. Pri počte obyvateľov 5 miliónov by to bolo rádovo  stovky miliónov, avšak aká je cena ľudského života. Analýzou DNA sa dajú odhaliť aj niektoré dedičné ochorenia – takže zbieranie údajov ako pomôcka pri vyšetrovaní závažných trestných činov by mohla zachraňovať životy aj iným spôsobom.

Morálnym aspektom takéhoto hromadného zbierania „biologického materiálu“  s negatívnym ohlasom by sa určite zaoberalo množstvo ľudskoprávnych aktivistov, ktorí by poukazovali na nesprávnosť takéhoto prístupu z dôvodu neprimeraného zásahu do súkromia ľudí. Ako veľmi sme ochotní vzdať sa svojho súkromia v prospech bezpečnosti? Kde je tá pomyselná hranica za ktorú už nebudeme ochotní  vstúpiť? Čítanie myšlienok „budúcich páchateľov“ ako z filmu Minority Report s Tomom Cruisom nám zatiaľ nehrozí, avšak aj samotné testy DNA sa pred 50 rokmi mohli zdať ako sci-fi.

Možno o ďalších 50 rokov bude objasnenosť násilných trestných činov 100 % a recidivisti nebudú existovať, nakoľko spáchanie zločinu spolu s analýzou DNA predpovedajúcou násilné správanie jedinca povedie k jeho „eliminácii“ v zmysle pozmenenej trestnoprávnej zásady „raz a dosť“. Alebo len ďalšia sci-fi. Uvidíme...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?