Obchádzanie zákona pri ukončení podnikania.

Autor: Rudolf Trbušek | 26.7.2015 o 14:49 | Karma článku: 3,84 | Prečítané:  1155x

Nájsť riešenie na zamedzenie tohto obchádzania  a zneužitia zákona je pomerne jednoduché. Zákonom zakázať zlučovania spoločností na spoločnosti s dlhmi.

Každý z nás, či už človek alebo podnik musí raz prepustiť miesto nasledovníkom. Niektoré firmy zaniknú skôr ako sa ich podnikateľský zámer dokáže rozvinúť do požadovanej formy zaručujúcej dostatočný príjem, ale sú aj spoločnosti, ktorých životný cyklus je o niečo dlhší. V každom prípade nevyhnuteľne po životaschopnej existencii prichádza čas, kedy sa podnikanie firmy končí.

Majitelia obchodných spoločností majú na výber. Môžu sa rozhodnúť , či svoju firmu prevedú na niekoho iného (predaj obchodného podielu), alebo môžu ukončiť podnikanie s právnym nástupcom (zlúčenie spoločností), alebo bez právneho nástupcu (likvidáciou, popr. rozhodnutím súdu ex offo). 

Počet zapísaných spoločností v obchodnom registri v súčasnosti vôbec nezodpovedá počtu subjektov, ktoré sa podieľajú na podnikaní a platia dane a odvody. Štát sa rozhodol, že zavedie daňové licencie, ktorých účelom; okrem zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu malo byť aj vyčistenie podnikateľského prostredia od neaktívnych spoločností. Rozlíšiť však spoločnosť, ktorá skutočne nepodniká od spoločnosti, ktorá má „papierové“ straty je pomerne zložité. Minimálna výška daňovej licencie je ročne 480 € a znamená pre nízko zárobkové spoločnosti jediné riešenie – odchod zo scény.

Veľa „podnikateľov“ neaktívnych spoločností, ktorým nevyšiel podnikateľský zámer a ostala im len spoločnosť bez majetku, alebo dokonca s dlhmi sa rozhodlo, že nebude riešiť ukončenie podnikania štandardným spôsobom, t.j. likvidáciou, keď radšej každoročne podávali nulové ročné zúčtovania za svoju s.r.o. Takýto stav mohol pokračovať donekonečna a počet podnikateľských subjektov by sústavne skresľoval štatistické ukazovatele. Keďže teraz však konateľ bude musieť nájsť niekoľko sto eur a zaplatiť ich za NIČ, tak je zrejmé, že bude hľadať možnosti ako ukončiť existenciu svojej spoločnosti.

1. Zákon stanovil, že spoločnosti, ktoré sú v likvidácii resp. konkurze neplatia daňové licencie a preto bol zaznamenaný zvýšený počet spoločností smerujúcich do likvidácie koncom roku 2014. Koncom roku preto, že platiť daň. Licenciu nemusí, len osoba, ktorá vstúpila do likvidácie do konca roku 2014 a následne ukončí likvidáciu v roku 2015. Vykonanie likvidácie však stojí určitý čas a finančné prostriedky. Pokiaľ je však spoločnosť dlžníkom na daniach štátu – môže rovno zabudnúť na takýto spôsob ukončenia podnikania, nakoľko k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra sa prikladá aj súhlas správcu dane s výmazom spoločnosti z OR. Správca dane takýto súhlas však nevydá, ak je osoba daňovým dlžníkom.

Ak konateľ zadlženej spoločnosti nechce, aby sa mu v súčasnosti zo zákona nabaľoval dlh každoročne o  480 – 2880 € bude musieť nájsť inú možnosť.

2. Bezpoplatkové, najmenej náročné sa javí nechať spoločnosť zrušiť súdom ex offo podľa § 68 Obchodného zákonníka. V zásade stačí, ak spoločnosť splní  niektorú z nasledovných podmienok a súd rozhodne ex offo o zrušení spoločnosti a výmaze spoločnosti z obchodného registra. V tomto prípade, sa jedná o zrušenie spoločnosti rozhodnutím štátneho orgánu (súdu) a nevyžaduje sa ani súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra. Takže tento vhodnejší variant pre daňového dlžníka ako likvidácia.

Dôvody pre zrušenie spoločnosti podľa § 68 Obchodného zákonníka:

  • sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, 
    b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie, 
    c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti, 
    d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona, 
    e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4, 
    f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe  (tento dôvod je hojne využívaný hlavne kvôli skutočnosti, že podľa zákona sa takáto spoločnosť považuje za nemajetnú a nie je potrebné súdom nariaďovať likvidáciu majetku spoločnosti)
    g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3, tj. nemá sídlo (napr. majiteľ odvolal súhlas so zriadením sídla spoločnosti a táto nemá záujem podnikať na inej adrese, skončila platnosť nájomnej zmluvy atď.)
  • Zásadnou nevýhodou takéhoto postupu je časová náročnosť celého procesu. Podanie podnetu na súd ešte nie je zárukou, že k výmazu dôjde v dostatočne krátkej dobe. Súd totiž pri tomto druhu konania nemá žiadnu lehotu a preto môže trvať výmaz spoločnosti z OR týmto spôsobom aj niekoľko rokov. Okrem iného aj pre ustanovenie § 68 ods. 10 ObZ podľa ktorého súd vymaže spoločnosť najskôr 6 mesiacov po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku o začatí konania o zrušení spoločnosti.  Medzitým sa však bude každoročne nabaľovať poplatok za nič-nerobenie (eufemisticky nazvaná daňová licencia).

    3. Poslednou z legálnych možností je prenechať zadĺženú spoločnosť inej spoločnosti za odplatu. Jedna zmluva o zlúčení vo forme notárskej zápisnice a dlh spoločnosti A je zrazu dlhom spoločnosti B. Okrem „zbavenia“ sa dlhov ako vedľajší benefit tejto výhodnej akcie sa spoločnosť A po zápise zlúčenia do obchodného registra prestáva právne existovať. Na Slovensku funguje viacero spoločností nachádzajúcich svoj „biznisplán“ v „pomoci“ tým podnikateľom, ktorým sa menej darilo v nemilosrdnom podnikateľskom prostredí a nejakým nedopatrením si narobili dlhy, či už voči daniarom, poisťovniam, alebo iným podnikateľom či zákazníkom. Výhodami zlúčenia sú rýchlosť a jednoduchosť. Nevýhodou je len finančná náročnosť pohybujúca sa v sumách nad 1 000 €.

    Nástupnícke spoločnosti môžu nabaľovať dlhy do akejkoľvek výšky a pod pláštikom legálnosti takéhoto procesu zneužívať právny inštitút zlúčenia na svoje obohatenie. Pokiaľ by spoločnosť B prevzala spoločnosť  a dlhy spoločnosti A, na tom v zásade nie je nič zvláštne. Keď však spoločnosť A preberie imanie a dlhy 20, 50 alebo 100 spoločností, tak je takéto konanie minimálne neštandardné. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že spoločnosť B preberajúca dlhy nemá žiadny majetok ,tak o obchádzaní zákona nemôžeme mať pochybnosti.

    Nájsť riešenie na zamedzenie tohto obchádzania  a zneužitia zákona je pomerne jednoduché. Zákonom zakázať zlučovania spoločností na spoločnosti s dlhmi. Veď ani dlžník, ktorý si neplatí svoju hypotéku nemôže previesť svoj dlh na iného dlžníka bez súhlasu veriteľa. Tak prečo pri obchodných spoločnostiach je to možné?

    Alebo prečo štát nezavedie krátku napr. 30 dňovú lehotu pre konanie o podnete na výmaz spoločnosti podľa § 68 Obchodného zákonníka?

    Zjednodušil  a uľahčil by tak život neúspešným podnikateľom, ktorí by neboli nútení  platiť peniaze spoločnostiam a jedincom, ktorých podnikateľským zámerom je parazitovanie na úkor menej úspešných podnikateľov a obchádzanie zákona. 

    Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
    Pridaj k obľúbeným

    Hlavné správy

    PLUS

    Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

    Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

    EKONOMIKA

    Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

    Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


    Už ste čítali?