reklama

Obchádzanie zákona pri ukončení podnikania.

Nájsť riešenie na zamedzenie tohto obchádzania a zneužitia zákona je pomerne jednoduché. Zákonom zakázať zlučovania spoločností na spoločnosti s dlhmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Každý z nás, či už človek alebo podnik musí raz prepustiť miesto nasledovníkom. Niektoré firmy zaniknú skôr ako sa ich podnikateľský zámer dokáže rozvinúť do požadovanej formy zaručujúcej dostatočný príjem, ale sú aj spoločnosti, ktorých životný cyklus je o niečo dlhší. V každom prípade nevyhnuteľne po životaschopnej existencii prichádza čas, kedy sa podnikanie firmy končí.

Majitelia obchodných spoločností majú na výber. Môžu sa rozhodnúť , či svoju firmu prevedú na niekoho iného (predaj obchodného podielu), alebo môžu ukončiť podnikanie s právnym nástupcom (zlúčenie spoločností), alebo bez právneho nástupcu (likvidáciou, popr. rozhodnutím súdu ex offo). 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počet zapísaných spoločností v obchodnom registri v súčasnosti vôbec nezodpovedá počtu subjektov, ktoré sa podieľajú na podnikaní a platia dane a odvody. Štát sa rozhodol, že zavedie daňové licencie, ktorých účelom; okrem zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu malo byť aj vyčistenie podnikateľského prostredia od neaktívnych spoločností. Rozlíšiť však spoločnosť, ktorá skutočne nepodniká od spoločnosti, ktorá má „papierové“ straty je pomerne zložité. Minimálna výška daňovej licencie je ročne 480 € a znamená pre nízko zárobkové spoločnosti jediné riešenie – odchod zo scény.

Veľa „podnikateľov“ neaktívnych spoločností, ktorým nevyšiel podnikateľský zámer a ostala im len spoločnosť bez majetku, alebo dokonca s dlhmi sa rozhodlo, že nebude riešiť ukončenie podnikania štandardným spôsobom, t.j. likvidáciou, keď radšej každoročne podávali nulové ročné zúčtovania za svoju s.r.o. Takýto stav mohol pokračovať donekonečna a počet podnikateľských subjektov by sústavne skresľoval štatistické ukazovatele. Keďže teraz však konateľ bude musieť nájsť niekoľko sto eur a zaplatiť ich za NIČ, tak je zrejmé, že bude hľadať možnosti ako ukončiť existenciu svojej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1. LIKVIDÁCIA spoločnosti. Zákon stanovil, že spoločnosti, ktoré sú v likvidácii resp. konkurze neplatia daňové licencie (*prvý krát bola povinnosť platiť od roku 2015 za rok 2014) a preto bol zaznamenaný zvýšený počet spoločností smerujúcich do likvidácie koncom roku 2014. Koncom roku preto, že platiť daň. Licenciu nemusí, len osoba, ktorá vstúpila do likvidácie do konca roku 2014 a následne ukončí likvidáciu v roku 2015. Vykonanie likvidácie však stojí určitý čas a finančné prostriedky. Pokiaľ je však spoločnosť dlžníkom na daniach štátu – môže rovno zabudnúť na takýto spôsob ukončenia podnikania, nakoľko k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra sa prikladá aj súhlas správcu dane s výmazom spoločnosti z OR. Správca dane takýto súhlas však nevydá, ak je osoba daňovým dlžníkom. Ak konateľ zadlženej spoločnosti nechce, aby sa jeho spoločnsti v súčasnosti zo zákona nabaľoval dlh každoročne o 480 – 2 880 € bude musieť nájsť inú možnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Daňové licencie ako experiment sa novej vláde nepozdávajú a preto sa navrhuje ich zrušenie od roku 2018. 

- Okrem daňových licencií však pre likvidátorov existuje väčšia hrozba o ktorej však väčšinou ani netušia. Touto hrozbou sú pokuty daňového úradu za nepodávanie daňových priznaní za spoločnosť. Každá obchodná spoločnosť je povinná predkladať účtovné závierky daňovému úradu. Túto povinnosť majú spoločnosti až do ich výmazu z OR. Toto si mnohí likvidátori neuvedomujú. V praxi existuje množstvo spoločností, ktoré podnikali v 90. rokoch min. storočia, no z určitého dôvodu nedoviedli likvidáciu do úplného konca (tj. výmazu spoločnosti z OR). Dôvody pričom mohli mať rôzne. Veľmi častým dôvodom však bola neexistencia finančných prostriedkov v likvidovanej spoločnosti na zaplatenie súdneho poplatku za výmaz spoločnosti z OR. (*výška tohto súdneho poplatku bola stanovená zákonom č. 71/1992 Zb vo výške 20 000 Sk - za výmaz z OR a.s., 10 000 Sk- za výmaz s.r.o., avšak od roku 2007 je tento poplatok zrušený !). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Likvidátori spoločností fungujúcich len "na papireri" teda dostali možnosť od roku 2007 vymazať svoju spoločnosť z OR zadarmo. Tí likvidátori,ktorí túto možnosť nevyužili sa dostali často do nezávidenia hodnej situácie. Osoby vo funkcii likvidátora z 90. rokov často zabudli na to, že majú nejakú spoločnosť (a zároveň majú pocit, že keď nepodnikali od 90. rokov, tak nemôže mať ich spoločnosť ani žiadne dlhy. V tom sa však môžu mýliť. Daňový úrad má právo vyzvať existujúci daňový subjekt v zmysle daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) na predloženie daňového priaznania § 15. Daňový úrad samozrejme túto výzvu zasiela na adresu nefungujúcej spoločnosti s účinkami fikcie doručenia podľa DP. Za nepodanie daňového priznania následne vyrúbi pokutu vo výške zvyčajne 1 650 €. 

Príklad: Ak likvidátor nepodal daňové priznanie za spoločnosť napr. za 5 rokov (od 2010-2015) bude uložená pokuta vo výške 1 650x5 = 8 250 €. Ak dańový úrad zistí porušenie zákona v tejto časti, je povinný pokutu uložiť ! A tak sa z daňového subjektu môže stať razom daňový dlžník s nedoplatkami vo výške niekoľko titíc eur. A keď si nejaký likvidátor prečíta tento blog a zistí, že môže vykonať výmaz z OR bezplatne... často zistí prekvapený, že jeho spoločnosť je daňovým dlžníkom, ktorý nedostane súhlas daňového úradu s výmazom spoločnosti z OR. (viď. § 54 Daňového poriadku - súhlas DU s výmzom spoločnosti z OR).

S vyššie uvedeným problémom je spojená aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť v prípade ak je spoločnosť predlžená (§ 3 ods. 3 ZKR č. 7/2005 Z.z.). Likvidátor má povinnosť za spoločnosť podať tento návrh v lehote 30 dní od kedy sa o predlžení spoločnosti dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť. V opačnom prípade mu hrozí zákonná sankcia v zmysle zákonnej zmluvnej pokuty do výšky 12 500 € (* podľa § 11 ods. 2 ZKR s účinnosťou od 1.1.2016). O tomto novom inštitúte som písal viac na svojom blogu: https://trbusek.blog.sme.sk/c/404490/byt-konatelom-spolocnosti-moze-byt-po-novom-drahy-spas.html

Niektorí likvidátori spoločností pochopili nebezpečenstvo, ktoré im hrozí z uplatnenia § 11 ods. 2 ZKR a pred 1.1.2016 radšej odstúpili z funkcie likvidátora spoločnosti. Toto však mohli využiť len likvidátori, ktorí sa stali likvidátormi "z vlastnej vôle", tj. neboli ustanovení súdom. Súdom ustanovený likvidátor sa totiž nemôže vzdať funkcie likvidátora. Táto mu zanikne až, keď ho súd odvolá, resp. príde k výmazu spoločnosti z OR, kedy mu zároveň zanikne funkcia likvidátora. 

Zákonodarca trvá na tom, aby likvidátor pri zistenom predlžení spoločnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť. Mnohí likvidátori však tento inštitúť neradi využijú, nakoľko vedia, že podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť je spojené s povinnosťou úhrady preddavku na trovy predbežného správcu, ktorý je dnes vo výške 1 659, 70 € (výšku upravuje vyhláška č. 665/2005 Z.z.). Tento preddavok nie je povinný platiť likvidátor (§ 13 ods. 2 ZKR). Je pravdou, že nespotrebovaný preddavok sa v prípade zistenej nemajetnosti vracia navrhovateľovi, avšak aj tak tvorí pre niektorých likvidátorov "nechcenú" prekážku pred samotným výmazom spoločnosti z OR.

Príklad: Likvidátor určený súdom zistí predlženie spoločnosti a vypracuje návrh na vyhlásenie konkurzu. Takýto správca nie je povinný zaplatiť preddavky na trovy správcu a súd rozhodne o povinnosti úhrady takýchto trov v neprospech štatutárneho zástupcu spoločnosti, resp. posledne zapísaného štatutára v OR. Ak je však likvidátorom zároveň posledný štatutár, tak to pre neho v konečnom dôsledku znamená povinnosť platiť preddavky.

2 VÝMAZ SPOLOČNOSTI Z OR po zrušení spoločnosti registrovým súdom. Bezpoplatkové, najmenej náročné sa javí nechať spoločnosť zrušiť súdom ex offo podľa § 68 Obchodného zákonníka. Tento spôsob ukončenia spoločnosti však nepodlieha žiadnej zákonnej lehote súdu v ktorej by mal rozhodnúť a preto hrozí, že kým dôjde k zrušeniu súdom vznikne spoločnosti povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle vyššie uvedenéhho bodu 1. Pre takéto zrušenie spoločnosti v zásade stačí, ak spoločnosť splní niektorú zo zákonnýchpodmienok a súd by mal rozhodnúť aj ex offo o zrušení spoločnosti a následnom výmaze spoločnosti z obchodného registra. V tomto prípade, sa jedná o zrušenie spoločnosti rozhodnutím štátneho orgánu (súdu) a nevyžaduje sa ani súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra. Takže tento variant je vhodnejší pre daňového dlžníka ako likvidácia. Samozrejme len pre daňového dlžníka nemajúceho iné dlhy, vtedy by už totiž existovala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť. 

Dôvody pre zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka sú:

  • sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, 
    b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie, 
    c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti, 
    d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona, 
    e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4, 
    f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe (tento dôvod je často využívaný hlavne kvôli skutočnosti, že podľa zákona sa takáto spoločnosť považuje zo zákona za nemajetnú a nie je potrebné súdom nariaďovať likvidáciu majetku spoločnosti)
    g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3, tj. nemá sídlo (napr. majiteľ odvolal súhlas so zriadením sídla spoločnosti a táto nemá záujem podnikať na inej adrese, skončila platnosť nájomnej zmluvy atď.)

Zásadnou nevýhodou takéhoto postupu je časová náročnosť celého procesu. Podanie podnetu na súd ešte nie je zárukou, že k výmazu dôjde v dostatočne krátkej dobe. Súd totiž pri tomto druhu konania nemá žiadnu lehotu a preto môže trvať výmaz spoločnosti z OR týmto spôsobom aj niekoľko rokov. Okrem iného aj tu aj ustanovenie § 68 ods. 10 ObZ, podľa ktorého súd vymaže spoločnosť najskôr 6 mesiacov po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku o začatí konania o zrušení spoločnosti. 

Okrem vyššie uvedených dôvodov na zrušenie spoločnosti sa spoločnosť zrušuje aj vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti. Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa likvidácia spoločnosti (§ 68 ods. 4 ObZ), v opačnom prípade (bezmajetnosti) vykoná registrový súd výmaz spoločnosti z obchodného registra. 

Zaujímavý teoreticko-právny problém

Obchodná spoločnosť zistila, že je predlžená a má štatutár (likvidátor) má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Spoločnosť má na účte v pokladnici 5 000 €. Predbežný správca určený súdom zistí, že majetok spoločnosti nedosahuje ani požadovaných 6 638,78 € podľa § 9 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 665/2005 Z.z. Súd preto zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku podľa § 20 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a nariadi likvidáciu spoločnosti a vymenuje likvidátora. 

Likvidátor spoločnosti, ktorý má plniť úlohy ustanovené zákonom podľa § 70 - 75 Obchodného zákonníka. Medzi inými má zostaviť účtovnú závierku ku dňu vstupu do likvidácie a vyzvať prostredníctvom Obchodného vestníka veriteľov na prihlásenie pohľadávok. Ak zistí predlženie - čo je z vyššie uvedeného jasné , že áno. Tu vzniká likvidátorovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu bez zbytočného odkladu podľa § 72 ods. 2 ObZ. 

Tým, že zákon nerozlišuje likvidáciu spoločnosti (pôvodnú) a likvidáciu spoločnosti vzniknutú ako dôsledok zrušenia konkurzu/zastavenia konkurzného konania - vyššie uvedenej spoločnosti (likvidátorovi) vzniká zaujímavá právna situácia - podľa môjho názoru ukážka zákonného perpetum mobile v štýle neúspešný konkurz - likvidácia - neúspešný konkurz - likvidácia - neúspešný konkurz.

Novela exekučného poriadku od 1.4.2017 zavádza nový dôvod pre výmaz spoločnosti z obchodného registra. Pôjde o zastavenie exekúcie pri zistenej nemajetnosti právnickej osoby podľa § 61n ods. 6 EP. Keď exekútor nezistí majetok spoločnosti do 30 mesiacov - zastaví sám exekútor exekúciu vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Toto zverejní v Obchodnom vestníku a registrový súd následne vymaže spoločnosť z obchodného registra bez likvidácie.

Týmto spôsobom sa možno prečistí obchodný register, avšak je otázka, čo sa stane s majetkom spoločnosti (napr. nepredajný majetok, alebo veci vylúčené z exekúcie)? Výmazom spoločnosti z OR totiž prestáva existovať ich majiteľ a je právne zaujímavé, kto bude majiteľom týchto vecí po výmaze. Uvidíme - prax vyrieši aj to, na čo zákonodarca nemyslel. 

3. ZLÚČENIE SPOLOČNOSTÍ Poslednou z legálnych možností je prenechať zadĺženú spoločnosť inej spoločnosti za odplatu. Jedna zmluva o zlúčení vo forme notárskej zápisnice a dlh spoločnosti je zrazu dlhom inej spoločnosti. Okrem „zbavenia“ sa dlhov ako vedľajší benefit tejto výhodnej transakcie sa spoločnosť A po zápise zlúčenia do obchodného registra prestáva právne existovať. Na Slovensku funguje viacero spoločností nachádzajúcich svoj „biznis-plán“ v „pomoci“ tým podnikateľom, ktorým sa menej darilo v nemilosrdnom podnikateľskom prostredí a nejakým nedopatrením si narobili dlhy, či už voči daniarom, poisťovniam, alebo iným podnikateľom alebo voči svojim zákazníkom (odberateľom). Výhodami zlúčenia sú rýchlosť a jednoduchosť. Nevýhodou je len finančná náročnosť pohybujúca sa v sumách nad 1 000 €.

Nástupnícke spoločnosti môžu nabaľovať dlhy do akejkoľvek výšky a pod pláštikom legálnosti takéhoto procesu zneužívať právny inštitút zlúčenia na svoje obohatenie. Pokiaľ by spoločnosť B prevzala spoločnosť a dlhy spoločnosti A, na tom v zásade nie je nič zvláštne. Keď však spoločnosť A preberie imanie a dlhy 20, 50 alebo 100 spoločností, tak je takéto konanie minimálne neštandardné. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že spoločnosť B preberajúca dlhy nemá žiadny majetok ,tak prinajmenšom o obchádzaní zákona nemôžeme mať pochybnosti.

Nájsť riešenie na zamedzenie tohto obchádzania a zneužitia zákona je pomerne jednoduché. Zákonom zakázať zlučovania spoločností na spoločnosti s dlhmi. Veď ani dlžník, ktorý si neplatí svoju hypotéku nemôže previesť svoj dlh na iného dlžníka bez súhlasu veriteľa. Tak prečo je to možné pri obchodných spoločnostiach? Zabrániť takémuto konaniu sa štát snažil zavedením nového inštitútu krízy do ZKR a povinnosti spoločnosti predchádzať kríze (rozumej úpadku =predlženie, plat. neschopnosť). 

Od 1.1.2016 je preto potrebné predkladať k zápisu zlúčenia do obchodného registra čestné vyhlásenie navrhovateľa o tom, že zlučujúce alebo nástupcnícke spoločnosti nie sú v kríze,alebo ak sú tak musia predložiť expertný posudok :() No ale keď navrhovateľ nepozná účtovníctvo spoločností u ktorých predkladá obchodnému registru návrh zlúčenia, tak aký má mať problém s predložením čestného vyhlásenia ? Nemám pocit, že by toto postačovalo a tak uvidíme s čím príde zákonodarca neskôr.

Alebo prečo štát nezavedie krátku napr. 30 dňovú lehotu pre konanie o podnete na výmaz spoločnosti podľa § 68 Obchodného zákonníka, alebo nezavedie povinnosť výmazu spoločností z OR u ktorých je zastavená exekúcia pre nemajetnosť (**túto poslednú vec sa chystá zaviesť,ale len u exekúcii začatých od 1.4.2017, prečo nie aj u starších exekúcií?

Zjednodušil a uľahčil by tak život neúspešným podnikateľom, ktorí by neboli nútení platiť peniaze spoločnostiam a jedincom, ktorých podnikateľským zámerom je parazitovanie na úkor menej úspešných podnikateľov a ich biznis-plánom je obchádzanie zákona. 

Rudolf Trbušek

Rudolf Trbušek

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Fanúšik ekonómie, vedy a ekológie (hlavne so zameraním na jej alternatívne podoby) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu