Zaujímavý je rozmáhajúci sa nový trend spočívajúci v priplatení si za rozšírenú záruku. Spočíva v tom, že si priplatíme pár eur a záruka nebude štandardná 2 ročná, ale napríklad 3 ročná. Bol to skutočne výborný marketingový ťah výrobcov, najskôr umelo znížiť životnosť (kvalitu) výrobkov a potom následne nechať ľudí zaplatiť za niečo, čo bolo bežne v minulosti zadarmo. Ešte pred 20 rokmi boli domáce spotrebiče konštruované tak, aby vydržali minimálne 10-20 rokov.
Dnes je záujem a objednávka výrobcov na spotrebiče odlišná. Výrobcovia sa snažia všemožne skrátiť životný cyklus výrobku tak, aby sa pokazil tesne po uplynutí záruky a zákazník si tak musel kúpiť nový výrobok každé dva roky. Napomáhajú tomu aj svojimi „vylepšeniami“ , ktorými sa znemožní vykonávať opravy manuálne alebo prostredníctvom servisu. Prečo sú tie výrobky také komplikované? No predsa preto, aby sa nedali jednoducho opraviť. A prečo aj, načo opraviť lacnú súčiastku, keď stačí zájsť do obchodu a kúpiť si celú drahú vec novú.
Stali sme sa súčasťou konzumnej spoločnosti, kde ekonomikou hýbe len spotreba a ďalšie plytvanie prírodnými zdrojmi. Ak chce podnik prežiť v tomto prostredí, musí urobiť všetko, čo mu umožní maximalizovať zisky, nehľadiac na zákazníka (spotrebiteľa) alebo životné prostredie. Zákazník je odsunutý na vedľajšiu koľaj a stáva sa len nástrojom na maximalizáciu zisku spoločností. Ročne sa vyprodukuje na svete viac ako 1,3 miliardy ton odpadu. Časť sa recykluje a časť koluje v našom organizme.
Keď sme si pred 20. rokmi mysleli, že k nám prišiel kapitalizmus, aby vystriedal komunizmus, mali sme pocit oslobodenia od útlaku. Lenže každá moc a systém vládnutia má časom tendenciu mocnieť a potláčať iné formy vlády a odlišné názory a k nám prišiel pokrokovejší kapitalizmus v podobe neoliberalizmu. Čiže v podobe, kde individualizmus a egoizmus, maximalizácia zisku a ohromné ničenie životného prostredia sú vítané a na ústupe sú hodnoty, ako solidarita, pomoc blížnemu a slušnosť v spoločnosti. Toto sme naozaj chceli? Bývalý režim nebol vyhovujúci, ale to sa o tom terajšom s istotou povedať nedá tiež.
