Spoplatnenie PET-fliaš

Autor: Rudolf Trbušek | 7.8.2013 o 10:34 | Karma článku: 12,05 | Prečítané:  1392x

Pri zhliadnuí dokumentu o zamorení životného prostredia množstvom škodlivých a zdraviu nebezpečných látok si mnohí povedia. Je to hrozné, ešte že nás sa to netýka. Čo nás po znečisťovaní morí (počet kúskov plastu v mori prekračuje mnohonásobne počet živočíchov v ňom!), čo nás po skutočnosti, že skládky odpadu sa hromadia všade vo svete. Sme egoisti, ktorých veci začnú trápiť až v čase, keď sa týkajú nás samotných.

Keď v médiách hovoria o naplaveninách odpadkov pri  Slovenskom raji, priehrade Ružín, alebo sa protestuje proti výstavbe novej skládky v Pezinku až vtedy spozornieme. Alebo, keď idylu kúpania na vodnom toku znepríjemňuje všade viditeľný odpad a pri mori o pár rokov namiesto jemného piesku budú jemné čiastočky pomaly sa rozpadávajúcich plastov a  vďaka zamoreniu prostredia začne rapídne pribúdať civilizačných chorôb. Potom to už nebude len o ekológii a odpadoch, ale dostane sa na rad ekonomická stránka veci. Liečenie civilizačných chorôb je pomerne drahá záležitosť a ich zvyšujúci sa výskyt predikuje, že sa situácia bude skôr ešte zhoršovať.

Potom si povieme, ako by sme tomu mohli zabrániť, alebo aspoň obmedziť tieto negatívne vplyvy na životné prostredie a tým aj na kvalitu života nás samotných?

Na Slovensku sa vyprodukuje ročne 20. 000 ton PET fliaš, pričom sa ich vyzbiera v separovanom zbere, alebo v komunálnom odpade približne 40 % a zvyšok  (viac ako 10. 000 ton ročne) končí, čo je horšie v prírode či už na poliach, v lesoch alebo  riekach.

Keby sa začalo s platenými zálohami, napr. 10 centov za jednu PET fľašu, tak by sa na recykláciu nedostalo spomínaných 40 %, ale možno až 90 % PET fliaš, čo by znamenalo zníženie ekologickej záťaže na Slovensku o 9.000 ton odpadu ročne a hlavne by sme všade nevideli povaľovať sa toľko odpadu. O tých zvyšných 10 % by sa postarali pracovníci v rámci VPP alebo „chudobní“, ktorí by si takto mohli trochu privyrobiť. Možno by bolo fajn presmerovať „metalistov“ a „zberačov“ železa na plasty. Ak by táto forma obživy pre určité skupiny ľudí bola ekonomicky výhodnejšia – nemuseli by sa riešiť neustále otázky krádeží železa a iných kovov a vytváranie nástrojov ako zakázať týmto osobám v mnohých prípadoch jedinú možnosť zárobku.

Problém s tým, kto to má všetko zaplatiť, by sa mohol riešiť jednoduchým pravidlom, kto vyrobil nebezpečný odpad, nech aj platí za jeho „bezpečné“ odstránenie zo životného prostredia. A keď už sa hovorí stále o čerpaní fondov EÚ, tak tu by ich použitie a čerpanie bolo viac ako vhodné. Životné prostredie a jeho kvalita nás totiž ovplyvňujú oveľa viac ako si mnohí myslíme. Kvalitné životné prostredie patrí medzi naše Ústavou garantované základné práva, no je nejakým spôsobom často opomínané na úkor iných práv – ako napr. práva na podnikanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?